V marci 1956 založili športovú redakciu Československej televízie. Šéfredaktorom bol Miroslav Hladký, reportérmi Radoslav Siváček a Vít Holubec (*8. októbra 1928 v Olomouci – †8. júna 2013 v Prahe).
Rok predtým videlo približne tisíc divákov na obrazovkách prvý priamy športový prenos u nás. Hokejový zápas švédskeho Leksandu a výberu Prahy komentovali v roku 1955 Josef Valchař a Vít Holubec.
O štyri roky neskôr prišiel do redakcie mladý Slovák, ktorý mal rovnako blízko k herectvu ako k športu – Karol Polák.
V oboch fachoch by bol iste dobrý. Nádejne chytal vo futbalovej bráne, presne triafal do košov. Povestný emotívny barytón a elegantný zmysel pre humor mu zostali dodnes.
Slávna dvojica
Tridsaťtri rokov tvorili s Vítom Holubcom asi najslávnejšiu československú televíznu komentátorskú dvojicu. Čech bol úsporný a vecný, Slovák dával prenosom šťavu napätia.
„Vítek prišiel do televízie z armádneho rozhlasu, predtým písal pre Obranu lidu. Mal v sebe čosi vojenské – precíznosť, presnosť, priamosť, disciplínu,“ vykresľuje Polák povahu kolegu.
Obdivoval ho. „V redakcii som bol známy dôslednou prípravou na každé podujatie, Vítek bol však v tomto ešte väčšie eso. Papiere popísané fixkami azda v ôsmich farbách mal rozložené pred sebou ako vojsko pri prehliadke. Obdivoval som, ako sa v tom vyznal, mnohé som odpozoroval a prevzal.“
Založil G – B – S
Holubec zakladal v päťdesiatom šiestom Góly – body – sekundy. V nedeľu to bol po správach trišvrtehodinový program.
Komentoval kľúčovo futbal, ale bol prívržencom širokej informovanosti o mnohých športoch. On ani Polák ich nedelili na malé a veľké, hoci pre oboch bol futbal srdcovkou i jednotkou. Zo štúdia spolukomentovali záznamy z MS 1962 v Čile, odkiaľ naši priviezli striebro. „Máme zlato!“ hlásili z belehradských Majstrovstiev Európy1976.
Na spoluprácu dôsledného a emotívneho treba súhru. Holubec a Polák komentovali v čase bez internetu, mobilov, keď sa na mnohých štadiónoch skóre ešte prehadzovalo ručne a strelca oznámil hlásateľ. Ak ste to prepočuli, mali ste smolu.
„Fungovalo to zohratosťou mimiky, pohybu očí, trebárs grimás. V rukách sme mali mikrofóny, posunková reč bola obmedzenou pomôckou,“ pripomína Polák.
Prekliaty Brusel
Holubec mal skôr nešťastie, ako to sám opisuje, že komentoval zo štúdia finále Ligy majstrov 1985 Juventus – Liverpool v Bruseli, pri ktorom prišlo o život 39 fanúšikov.
„Zapojili nás až 10 minút pred plánovaným výkopom. Videl som chaos, ľudí ležiacich na zemi, na plote. Zrazu nemecká hlásateľka oznámila, že odstupujeme od prenosu. Obraz však bežal. Chlapci mi nosili správy ČTK, volali sme s belgickou ambasádou. Potom sa predsa začalo hrať. Ja som to chcel skončiť, prečo máme kopírovať Nemcov,“ spomínal na iDNES.cz.
„Ani neviem, čo som hovoril. Vraj som to uzavrel slovami: Končí sa prenos 30. ročníka Pretekov mieru. Štvrť roka po bruselskej tragédii som nemohol komentovať. Keď som si dal slúchadlá, prišlo mi nevoľno.“
Holubec, ktorý zomrel v Prahe po ťažkej chorobe, začal prispievať do ostravskej redakcie Mladej fronty už ako trinásťročný. Do televízie nastupoval iba s akými-takými skúsenosťami s rozhlasovým komentovaním.
Začal s poučením: „Nesmiem to robiť ako v rozhlase. Musím byť menej popisný a nesmiem veľa hovoriť.“ Okrem futbalových šampionátov robil na piatich olympiádach. Prvú vôbec, ZOH 1956 v Cortine d´Ampezzo, komentoval zo štúdia, o štyri roky v lete v Ríme prvý raz u nás priamo zo štadiónov.
Záver kariéry mal smutný. Mal ísť komentovať futbalové MS 1990 v Taliansku, ale z morálnych dôvodov ho stiahli. Bol členom KSČ.
