BRATISLAVA. Kráľ je späť. Uvidíme sa na okruhu v roku 2024, napísal pred tromi týždňami na sociálnych sieťach Martin Kližan.
Bez tenisu dlho nevydržal. Niečo vyše dvoch rokov.
Po skončení kariéry v júni 2021 najskôr obchodoval s kryptomenami, potom sa chcel dať na dráhu športového funkcionára v tenisovom zväze a následne kandidoval v komunálnych voľbách za starostu Petržalky. Voličov však nepresvedčil.
Po týchto neúspešných pokusov v septembri oznámil, že sa vráti k aktívnej kariére. Svoju cestu späť s fanúšikmi zdieľa na sociálnych sieťach.
Momentálne sa na návrat pripravuje v slávnej akadémii IMG. Na prvých tréningoch mal pri sebe bývalého trénera Martina Damma, ktorý na Floride žije.
Prvé turnaje by chcel odohrať v úvode novej sezóny. Má 34 rokov a nie je vylúčené, že sa mu podarí na úspechy nadviazať. Bude to však dlhá cesta.
"Dostávam sa do dobrej začiatočníckej formy," napísal pred týždňom na instagrame.
A pred pár dňami ohlásila návrat k aktívnej kariére aj trojnásobná olympijská víťazka Anastasia Kuzminová. Jej príprava zatiaľ smeruje k januárovým majstrovstvám Európy v Osrblí, či nastúpi aj na ďalších súťažiach sa rozhodne až po ME.
Bývalí športovci majú v sebe vášeň a sú súťaživé tipy, preto nie je výnimočné, že niekto svoj postoj po čase prehodnotí. Motív však môže byť rôzny.
Kým Kližan chce ukázať, že stále na to má a je preňho dôležité ukázať, že dokáže byť úspešný, Kuzminová chce byť príkladom pre mladých športovcov. Potiahnuť ich na tréningoch, motivovať ich a ukázať im, že úspech nie je niečo imaginárne.
Každý príbeh je iný. Pre koniec kariéry sa rozhodnú aj úspešné osobnosti z rôznych dôvodov. Môže to byť psychické vyčerpanie, únava, osobné dôvody aj zdravotné problémy. A rovnako sú iné dôvody pri ich návrate.
Skončil uprostred sezóny
Keď na jeseň v roku 2005 nastupoval Žigmund Pálffy na svoju dvanástu sezónu v NHL, asi málokto tušil, že ju ani nedohrá a oznámi, že s hokejom končí. V Pittsburghu Penguins sa na svoju prvú sezónu pripravoval Sidney Crosby a s tímom v niektorých zápasoch hral aj 40-ročný Mario Lemieux.
Pálffy od začiatku nastupoval s Crosbym. Bolo vidno, že kanadský talent si hru s Pálffym užíva. Na ľade sa im celkom darilo.
Ešte v 17. januára 2006 nastúpil Pálffy na zápas proti Vancoouvru (2:4), na druhý deň oznámil generálnemu manažérovi, že končí. Uprostred rozbehnutej sezóny.
Craig Patrick to nechápal a ešte ponúkal Pálffymu, že ak sa v tíme cíti zle, môžu ho vymeniť. Skaličan mal 33 rokov. Bolo to ťažko uveriteľné. Mohol hrať v NHL ešte niekoľko sezón.
Lenže za jeho rozhodnutím boli problémy s pravým ramenom.
„Dva razy mi ho už operovali a problémy sa stupňovali. Mal som pri hokeji obmedzený pohyb. Ak nemôžem podať plnohodnotný výkon, nemá zmysel trápiť sa na ľade,“ vysvetľoval majster sveta nečakaný koniec pre denník SME. Aj lekári mu vraveli, že tretiu operáciu mu nedoporučujú, nemuselo by to dopadnúť dobre.
„Nechcem riskovať pri hokeji ďalšie zranenie, ktoré by už malo vážne následky," dodal. V momente, keď oznámil koniec, nevedel si predstaviť, že by hokej ešte hral.
Päť sezón bol lídrom Skalice
To sa však zmenilo.
Po roku a pol podpísal zmluvu so Skalicou.
Problémy s ramenom ustúpili. „No rozhodol najmä fakt, že naša dcérka Saskia je v poriadku. Bolo to spoločné rozhodnutie s manželkou,“ oznámil Pálffy pri podpise zmluvy.
V extralige odohral ešte päť sezóny a bol ťahúňom Skalice.
Žigmund Pálffy. (Autor: TASR)
„Doma sa nehral taký fyzický hokej, ako v Amerike. Cítil som, že ešte mám čo odovzdať, tak som sa vrátil,“ vysvetľoval po rokoch dôvody pre návrat v rozhovore pre Sportnet.
V sezóne 2008/09 potiahol Skalicu až do finále. V základnej časti dosiahol 99 bodov a v play off pridal 27. Bol najproduktívnejším hráčom sezóny (126 b.) aj najlepším strelcom (64). V záverečnej sérii však Skalica nestačila na Košice.
Dokonca si na sklonku kariéry zahral aj na olympiáde vo Vancouvri 2010. Už nebol pre súperov takou hrozbou ako kedysi, ale stále bol platným členom tímu. Mužstvo vtedy siahalo na bronz, po prehre s Fínmi však hokejisti skončili na 4. mieste.
Keď pominuli problémy s chrbticou, vyhral grandslam
Zdravie bolo hlavným faktorom pre koniec s tenisom aj pre Filipa Poláška. Pôvodne cítil bolesti nôh a jeho stav sa zhoršoval. Lekári však zistili, že problém je v chrbtici. Mal výrastky, ktoré tlačili na nervy. Cvičenia nepomáhali. Jeho stav sa zhoršoval a bolo neúnosné, aby pokračoval. V roku 2013 sa lúčil.
Po štyri a polročnej pauze sa jeho stav výrazne zlepšil a po tréningových zápasoch zistil, že ho nič neobmedzuje.
„Nepociťoval som nutkanie, že sa musím vrátiť. Vedel som, že tenis na určitej úrovni zvládnem. Motiváciou bolo, že som bol zdravý. Keď som končil, hral som v podstate na jednej nohe a vyhral som dva turnaje ATP. Druhá vec je, že ma dokáže vyhecovať, keď mi niekto povie, že sa niečo nedá. Chcem dokázať opak, ak som o tom presvedčený.
Ak niekto hovorí, že sa nedá dostať do top 50 v rebríčku, pretože sa menil systém bodovania, ja som si istý, že to je len o výkonnosti a nie o pravidlách,“ hovoril v roku 2019.
S chorvátskym tenistom Ivanom Dodigom sa zlepšovali. Polášek hral ešte lepší tenis ako kedysi a na okruhu ATP sa mu darilo.
S Dodigom už v roku 2019 vybojovali tituly na turnajoch v Pekingu, Cinncinnati a v Kitzbüheli. O dva roky sa tešili z titulu na Australian Open.
Filip Polášek a Ivan Dodig. (Zdroj: SITA/AP)
Vo svetovom rebríčku ATP sa vo štvorhre dostal Polášek na 8. priečku. Úspechmi prekonal to, čo dosiahol v kariére do roku 2013, kedy sa lúčil prvý raz.
Ak by sa k tenisu nevrátil, grandslamový titul by nezískal.
Lohyňa sa vrátil po medailu z ME
Úspešnú kariéru s titulom majstra sveta či bronzom na olympijských hrách mal za sebou aj zápasník voľným štýlom Jozef Lohyňa. Na hrách v Atlante 1996 sa s kariérou lúčil. Symbolicky nechal svoje topánky na žinenke. Mal 33 rokov. O dva roky sa však rozhodol vrátiť.
„Prišla informácia, že majstrovstvá Európy v zápasení budú v Bratislave. Hovorím bratovi, skúsme sa pripraviť, rozlúčka pred domácimi fanúšikmi by bola výnimočná. Nakoniec som na ME prišiel perfektne pripravený, čoho výsledkom bola bronzová medaila. Ale cítil som, že sa v zápasoch už trápim, potreboval som infúzie s cukrami a vitamínmi do žíl, aby som zvládol ďalší deň. Všetko som ustál a bola z toho veľmi pekná rozlúčka,“ spomínal Lohyňa v podcaste Vykroč.
Bol to však krátky návrat. Po ňom kariéru ukončil.
Či dokážu Kuzminová s Kližanom nadviazať na úspechy z minulosti sa ukáže v budúcom roku.