MICHALOVCE. Jediný východoslovenský zástupca v našej najvyššej futbalovej súťaži, michalovský MFK Zemplín, je dôkazom toho, že aj malý klub pracujúci v skromných podmienkach dokáže dosiahnuť veľký výsledok.
A konečné piate miesto vo Fortuna lige takým pre Zemplínčanov nepochybne je.
„Je to veľký úspech, z ktorého máme úprimnú radosť. Vychutnávame si ho, pretože každý rok sa nám niečo takéto asi nepodarí dosiahnuť,“ teší sa z výborného umiestnenia tréner mužstva od Laborca Anton Šoltis.
Pre michalovský futbal to bola historicky najlepšia sezóna.
Nikdy predtým totiž mužstvo neskončilo tak vysoko ako teraz.
V prvej sezóne medzi elitou obsadilo jedenástu priečku, v ďalších dvoch ôsmu.
Opäť sa herne aj výsledkovo posunuli
Keď Michalovčania po polovici základnej časti uzatvárali prvoligový pelotón, mnohí ich už videli v druhej lige, nieto v skupine o titul.
Kolektív sa však vzchopil, po pár vydarených zápasoch si začal znovu veriť a išiel za svojím tajným snom, ktorým bol postup do top šestky.
„Pracovitosť, tímovosť a jedna osobnosť v kabíne, ktorou bol kapitán Igor Žofčák. To boli faktory, vďaka ktorým sme sa prepracovali až do hornej šestky,“ uviedol Šoltis, ktorý pokračoval: „Každým rokom sme sa chceli herne, výsledkovo aj tabuľkovo posúvať dopredu, čo sa nám aj darilo. Mojím cieľom bolo dostať mužstvo do skupiny o titul. Vyšlo nám to, takže môžem byť spokojný.“
Súboje v nadstavbovej skupine si už žlto-modrí užívali.
Záchranu mali vo vrecku, o majstrovskú trofej nehrali, preto išli do každého zápasu s ambíciou potrápiť favorita.
„Na duely proti najlepším sme nastupovali uvoľnene a bez tlaku. V kútiku duše som veril, že získame viac než osem bodov. Keby sme mali aspoň o tri viac, bol by som spokojnejší. Niektoré zápasy však chlapcom nevyšli, ale aspoň videli, na čom ešte musia popracovať.“
Rád by vedel, prečo ľudia nechodili
Veľa sa v priebehu nadstavby v metropole Zemplína rozoberala návštevnosť na domácich vystúpeniach „šoltisovcov“.