Slovenský Jágr skončil kariéru. Dobre zrobil je legendárne

Keď sa povie meno Richard Šechný, každý hokejový fanúšik na Slovensku okamžite vie, o koho ide.

Urastenému centrovi s výbornou palicovou technikou prischla v posledných rokoch aj prezývka „slovenský Jágr“.

S českou legendou ho totiž spája to, že aj v pokročilom veku je stále aktívnym hráčom.

Bohatá a predovšetkým dlhá kariéra slávneho michalovského odchovanca sa však pred niekoľkými dňami skončila. Korčule sa rozhodol zavesiť vo veku 46 rokov.

Skončiť chcel už vlani

S myšlienkou odísť do hokejového dôchodku sa Šechný pohrával už dlhšie obdobie.

Pri poslednom návrate do materského celku v lete 2016 sa nechal počuť, že to bude jeho posledná sezóna a v klube, z ktorého pred takmer štvrťstoročím vyletel do veľkého hokeja, chce zakončiť svoju kariéru.

Z Dukly však krátko po štarte sezóny zamieril do druholigového Humenného, kde zotrval až doteraz.

„Pred začiatkom tohto ročníka som vyhlásil, že bude môj posledný. Nič sa na tom nezmenilo. Skončiť som chcel už pred rokom, ale v lete som sa nechal prehovoriť Humenčanmi a potiahol som ešte sezónu. Podarilo sa nám splniť cieľ, ktorým bolo vyhrať druhú ligu. Teraz už definitívne končím, už stačilo,“ skonštatoval takmer dvojmetrový hokejista.

S kariérou sa rozlúčil vo veľkom štýle. Ako hrajúci tréner Humenného vyhral tretiu najvyššiu súťaž, keď v rozhodujúcom finálovom zápase na martinskom ľade zaznamenal víťazný gól svojho tímu.

„Som rád, že to osud takto pekne zariadil. Teším sa, že som takto pomohol svojim spoluhráčom. Avšak všetci do jedného vo finálovej sérii vydali zo seba maximum. Víťazstvo je zásluha každého jedného z nich.“

V Rusku mohol byť dlhšie

Kariéra prešovského rodáka bola veľmi pestrá. Vystriedal dvanásť klubov, získal štyri extraligové tituly, zahral si na svetovom šampionáte aj na zimných olympijských hrách...

Hokejovo vyrastal v Michalovciach, odkiaľ ako 23-ročný zamieril do Košíc, kde v sezóne 1994/95 debutoval v našej najvyššej súťaži.

Počas svojho päťročného pôsobenia v tíme „oceliarov“ si päťkrát zahral extraligové finále, v ktorom uspel tri razy.

V lete 1999 sa upísal Zvolenu, kde strávil ďalšiu značnú časť svojej kariéry.

Po troch rokoch prestúpil do ruského Neftechimiku Nižnekamsk, odkiaľ sa už po deviatich odohraných zápasoch vrátil pod Pustý hrad, kde bol až do jari 2006.

„V Rusku som bol spolu so Stanom Jasečkom, s ktorým som predtým hrával v Košiciach. On sa však rozhodol vrátiť domov, lebo dostal ponuku z Českých Budějovíc a navyše jeho manželka bola tesne pred pôrodom. Ak by neodišiel, určite by som tam aj ja bol do konca sezóny. Keď som odchádzal, bol som druhý najlepší strelec mužstva,“ spomínal na krátku anabázu v krajine bývalého Sovietskeho zväzu.