Slovensko hrá vo štvrťfinále olympijského turnaja proti USA, blížia sa samostatné nájazdy. V zábere kamier sa objaví Craig Ramsay. Muž, ktorého ošľahala viac ako tisícka odohraných a ďalšia tisícka odtrénovaných zápasov v NHL, sa pozrie k nebesám. Modlí sa.
Tvrdý, skúsený chlapík nedáva najavo prehnané emócie. Po zápase o bronz však doľahne sila okamihu aj naňho. Po jeho lícach stekajú slzy.
Slovensko získalo na zimnej olympiáde v Pekingu bronz. Bez Ramsayho by sa tak nestalo. Sedemdesiatročný 'deduško' znovu naštartoval slovenský hokej a dodal mu energiu, ktorú tak dlho potreboval.
Deň, keď sa všetko zmenilo
Hotel Hilton. Streda, 9. august 2017. Galavečer Hokejista roka sa chýli ku koncu. Vtedajší generálny manažér hokejovej reprezentácie Miroslav Šatan si k sebe zvolal zástupcov médií.
„Novým trénerom Slovenska bude Craig Ramsay. Bol mojou prvou voľbou,“ oznámil priamo.
Všetci prítomní sa na seba rýchlo pozreli a začali vyťahovať telefóny. Kto je Ramsay? Kde všade bol? Koho trénoval naposledy?
Šatan sa s Ramsaym poznal z Bostonu. Mali vzťah hráč – asistent trénera.
Prvá tlačovka. Postarší pán odpovedá pokojne. Rozumne. Volí dlhé súvetia.
„Láka ma príležitosť vrátiť slovenský hokej tam, kde bol pred niekoľkými rokmi. Nerobím to pre peniaze,“ vraví.
„Aká je moja trénerská filozofia? Istota je smrť. Nemám rád istotu, hru vzadu a čakanie na to, že súper urobí chybu. Sám som dal dvadsať gólov za sezónu osem rokov po sebe. Verím v útočnú hru. Očakávam od každého, že bude zvládať obrannú hru, ale zároveň od každého očakávam, že bude schopný dať gól. O tom je tím. Aj hráči zo štvrtého útoku sa musia naučiť dávať góly a aj strelci musia vedieť brániť,“ prezentuje svoju filozofiu.
„Som fajn chlapík, keď hráči robia to, čo im poviem,“ dodá.