Do lona košických VSS padol v ich najúrodnejších rokoch. Sám v nich dosť vyťažil, ale pravda je, že k futbalovým úspechom, ktoré si pripísal na svoje konto, prispel predovšetkým vlastnou usilovnosťou a túžbou presadiť sa medzi najlepšími. Preto popročský rodák Ing. Ladislav Štovčík, ktorý sa dožil v sobotu 13. marca v Nižnej Myšli šesťdesiatky, môže spomínať na futbalové trávniky len v dobrom.
KOŠICE. Málokto mal tak pekne ošperkovanú kariéru a mohol sa pochváliť toľkými pozoruhodnými výsledkami ako Laco. V prvej polovici sedemdesiatych rokov hral v skvelej partii strojárov, o ktorej pomaly každý fanúšik hovoril, že v určitom období hrala na čs. scéne najkrajší a najpríťažlivejší futbal.
Pekný zápis debutanta
Na "Solovjevku" prišiel ako dorastenec k trénerovi Štefanovi Mátyásovi, do ligového áčka sa dostal v ročníku 1969/70, keď v kádri VSS bol jeden lepší hráč ako druhý, ale cez palubu ho neprehodili ako skúsenejší hráči, tak ani tréneri Štefan Jačiansky a v jarnej ligovej odvete nový kormidelník Jozef Vengloš. Prvú šancu dostal už v druhom kole v zápase pod Dubňom, kde strojári podľahli Žiline 1:2 v zostave: Švajlen - Pivarník, Desiatnik, Bomba, Štovčík, Pollák, Štafura (Hoholko), Boroš, Strausz, Dojčák, Daňko. Na prvý triumf nemusel čakať dlho. Už o dva týždne neskôr strojári zdolali Inter presvedčivo 3:0 a sladké víťazstvo si mohol vychutnať ako jeden z aktérov stretnutia. Laco mal pozoruhodný zápis, lebo v nováčikovskom ročníku nastúpil na 19 ligových zápasov.
S korunou majstra Európy
V tých rokoch sa o zložení kolektívu strojárov hovorilo len v dobrom, pretože v jednej šatni sa zišli vynikajúci hráči, a tak nečudo, že zvyčajne pre väčšinu platilo: čo hráč, to reprezentant. V ročníku 1970/71 prispel ku košickému ligovému striebru, hoci pri troške šťastia mohli Košičania zobrať Trnave majstrovskú korunu. Po nasledujúcej sezóne mal Laco mimoriadnu radosť. Stal sa totiž v roku 1972 majstrom Európy do 23 rokov a vlastne jediným hráčom VSS s takýmto ocenením, aj keď v prvých kvalifikačných zápasoch pomáhali aj Štafura a Daňko. Po remíze 2:2 so ZSSR v Moskve nastúpil Štovčík aj na odvetu na ostravských Bazaloch, kde 30. júna naši v zostave: Kéketi - Štovčík, Samek, K. Dvořák, Z. Koubek Jar. Melichar, Bičovský, Gajdůšek - D. Herda, Pekárik, Albrecht pod taktovkou trénerskej dvojice Jan Fábera - Jozef Vengloš zdolali súpera 3:1 a mohli oslavovať titul.
S bronzom a s pohárom
Pre Laca sa otvárali dvere úspechov ďalej. V ročníku 1972/73 získal pod vedením trénera Jána Hunčára v I. lige bronz, vo finálových zápasoch s Tatranom Prešov Slovenský pohár, avšak VSS neprepadli ani v súbojoch s Baníkom Ostrava o Čs. pohár. Na košickej pôde vyhrali dokonca 2:1, ale odveta im už nevyšla podľa želania, lebo šťastnejší Ostravčania vyhrali 3:1. Pochopiteľne, na takúto kariéru sa jednoducho nezabúda. Štovčík o to viac, že v silnom kádri, v ktorom v zadných radoch hrali Pivarník, Bomba, Jutka, Desiatnik a ďalší zväčša v reprezentačnej forme, neťahal tiež za kratší koniec. Iba tak mohol v tíme ČSSR "23" odohrať sedem zápasov, stať sa majstrom Európy, počas ôsmich ligových sezón pripísať na účet 109 zápasov a umiestniť sa s nimi na 20. stupienku v historickom rebríčku VSS.
Výborné previerky
Na poste pravého alebo ľavého obrancu zažil Štovčík veľa nielen v najvyššej domácej súťaži, ale aj v európskych pohároch. Napokon, nechýbal v stretnutiach VSS proti Spartaku Moskva a Honvédu Budapešť v Pohári UEFA, ale ani v zápasoch letného Interpohára, ktoré dali hráčom veľa pre futbalový rast i rozhľad. Bohatá kariéra však hráčovi velila myslieť aj na budúcnosť. Preto po zostupe VSS z I. ligy v ročníku 1976/77 sa rozhodol skončiť s veľkým futbalom, dokončiť strojársku fakultu, takže krátko hral ešte vo V. Šebastovej, ale najmä v Barci. Keď kopačky zavesil na klinec, nejaký čas sa venoval futbalu ešte ako funkcionár v ZŤS a v oživených VSS, kde pracoval aj ako inžinier, a od roku 1995 sa presťahoval medzi železiarov, ktorým sa upísal takmer do jubilejných dní, čím pravidelne potvrdzoval, že aj hráči, ktorí si obúvali ligové a reprezentačné kopačky, dokážu byť usilovní, pracovití a užitoční i mimo hracích plôch. Nuž, veľa zdravia na ďalšej životnej púti, najmä keď Lacovi chuť a elán, ktorými prekypoval na ihrisku, nechýbajú dodnes.
