To, čo predvádza Slovensko v hokeji, je obdivuhodné, tvrdí švajčiarsky novinár

KLAUS ZAUGG je jednou z najznámejších tvárí švajčiarskej hokejovej žurnalistiky. 

Novinár, ktorý sleduje domáci aj medzinárodný hokej už od roku 1977, si za desaťročia práce vyslúžil prezývku Eismeister (niečo ako kráľ ľadu). 

Pred majstrovstvami sveta, ktoré sa budú konať práve vo Švajčiarsku, sme sa ho opýtali na očakávania, švajčiarsky hokej aj slovenskú reprezentáciu. 

Majstrovstvá sveta vo Švajčiarsku sa naposledy konali v roku 2009, v roku 2020 ich zrušila pandémia koronavírusu. Čo znamená pre krajinu, že sa svetový šampionát vracia po sedemnástich rokoch?

Myslím, že tieto majstrovstvá sveta sú najdôležitejšie, aké Švajčiarsko kedy organizovalo. Dvakrát sme hrali vo finále a ľudia veria, že je reálna šanca stať sa majstrami sveta. Opory ako Roman Josi či Nino Niederreiter sa blížia ku koncu kariéry, pre nich to možno bude posledný turnaj. 

Ľudia cítia, že zlatá éra našej reprezentácie sa pomaly končí. Ak chceme získať titul prvýkrát v histórii, musíme to urobiť teraz, doma.

Ako sa Švajčiarsko na turnaj pripravuje? Cítiť už v hokejovej komunite vzrušenie?

Áno, v hokejovej komunite určite. Myslím, že takéto vzrušenie pred majstrovstvami sveta tu ešte nikdy nebolo. Je to vôbec prvýkrát od druhej svetovej vojny, čo Švajčiarsko organizuje šampionát a zároveň má reálnu šancu ho vyhrať. 

Predtým bol cieľ dostať sa do štvrťfinále, a to bolo všetko. Tentokrát si hokejová komunita hovorí, že môžeme byť majstrami sveta.

Švajčiarsko bude patriť medzi favoritov – a hrať doma pred vlastnými fanúšikmi je obrovský tlak. Ako sa s tým dokážu švajčiarski hokejisti popasovať?

To je podľa mňa kľúčová otázka. Možno si pamätáte, že v roku 2009 hovoril vtedajší tréner reprezentácie Ralph Krueger nie o výhode, ale o nevýhode domáceho ľadu, práve kvôli tlaku. Ako sa s tým hráči vyrovnajú? To ukáže iba čas. Ale verím, že by to mali zvládnuť. 

Švajčiarsky hokej sledujete dlhšie ako ktokoľvek iný. Čo stojí za tým, že sa Švajčiarsko vypracovalo medzi hokejovú elitu?

Myslím, že je za tým viacero faktorov. V prvom rade si federácia v deväťdesiatych rokoch uvedomila, že potrebujeme kvalitný mládežnícky program. Začali sme ho budovať a výsledky na seba nenechali dlho čakať. Na juniorských majstrovstvách sveta 1998 sme získali prvú medailu, bronz. To nám dalo pevný základ. 

Zároveň sa hokej vo Švajčiarsku stal komerčne veľmi silným športom. Kluby získali prostriedky na investície do mládežníckych programov a nových štadiónov. Dnes má trinásť zo štrnástich tímov najvyššej súťaže nové arény a to zásadne pomáha privádzať ľudí k hokeju a generovať príjmy. 

K tomu prispieva aj kvalitné televízne pokrytie domácej ligy, ktoré pomáha získavať peniaze a motivuje deti chodiť na štadióny alebo hrať hokej.

A v neposlednom rade sme mali šťastie na talenty ako Nino Niederreiter či Martin Gerber, ktorí sa prebojovali do NHL a inšpirovali celú mladú generáciu. 

Ako je na tom Švajčiarsko s mládežou dnes?

Mládežnícky program je dobrý, ale treba ho posunúť ďalej. Robíme viac-menej to isté posledných dvadsať rokov a myslím, že je čas priniesť nové impulzy.

Pomáhajú tejto generácii aj vzory hráčov z NHL?

Pre imidž a inšpiráciu mladých hráčov to pomáha nesmierne. Musíme si ale povedať na rovinu, že takí hráči ako Nico Hischier, Roman Josi či Kevin Fiala sa rodia raz za dvadsaťpäť rokov. 

Mali sme neskutočné šťastie, že sa nám v jednej generácii zišlo hneď niekoľko takýchto talentov. Zvyčajne máte jedného takého hráča za dve desaťročia. Na ďalších päť či šesť rokov podobnú kvalitu v našej generácii, bohužiaľ, nevidím.

Za Švajčiarsko pravidelne nastupujú na majstrovstvách sveta aj hráči z NHL a bude to tak aj v Zürichu. Čím to je, že Švajčiari dokážu vždy poskladať takmer najsilnejší možný tím?

Myslím, že za tým stojí najmä Patrick Fischer, ktorý prevzal reprezentáciu v októbri 2015. Je to mimoriadne charizmatický človek a spustil program s názvom Swissness – dôraz na švajčiarsku identitu a hrdosť. 

Dokázal vytvoriť atmosféru, v ktorej chcú hrať všetci. Niečo také sme predtým nemali. Keď zavolá Fischer, hráči z NHL prídu vždy, keď je to možné. 

Nie je to síce najlepší taktický kouč na striedačke, ale jeho charizma a schopnosť budovať tímového ducha sú výnimočné. Medzi hráčmi vznikol akýsi neformálny záväzok – keď volá Fischer, ideme. A kto nepríde, nesie následky. 

Obranca Lian Bichsel z Dallasu Stars raz odmietol jeho výzvu. Hráči aj Fischer sa dohodli – je vylúčený z reprezentácie. Na tieto majstrovstvá ho určite nepozvú.

Ako hodnotíte Fischerove dlhoročné pôsobenie na striedačke?

Myslím, že je to najúspešnejší tréner v histórii švajčiarskeho hokeja. Ako asistent získal striebro v roku 2013 a ako hlavný tréner v rokoch 2018, 2024 a 2025. To je s veľkým odstupom najlepšia bilancia, akú kedy mal nejaký tréner reprezentácie od vzniku Švajčiarskej hokejovej federácie v roku 1908.

Fischer má v zbierke štyri strieborné medaily, ale ani jedno zlato. Prečo sa mu nepodarilo získať titul majstra sveta? 

To je dobrá otázka, a ľudia sa na ňu pýtajú neustále. Možno hokejové božstvá mu zlatú medailu jednoducho nedoprajú. Pamätáte si rok 2018? Kevin Fiala mal pred sebou takmer prázdnu bránu v predĺžení a minul. Bol to tak malý detail... Povedal by som, že je to lotéria. 

Nemôžete povedať, že povolal zlých hráčov alebo urobil zlé rozhodnutia - to nie je pravda. Keby sme tú príčinu našli, možno by sme už raz vyhrali. 

A finále v Prahe? To bola čistá dráma. Švajčiarsko potrebovalo trochu šťastia, aby to zvládlo. Možno práve to nám vždy chýbalo - jedno percento šťastia, bez ktorého sa zlatá medaila nedá vyhrať.

Pre trénera Fischera mal byť domáci šampionát rozlúčkou na lavičke Švajčiarska, ale skončil už pred jeho začiatkom pre podvod s certifikátom o očkovaní. Ako vnímate celú túto kauzu? 

Myslím, že to bolo najväčšie zemetrasenie okolo trénera národného tímu v histórii švajčiarskeho hokeja. Fischera odvolali po tom, čo švajčiarska televízia zverejnila, že cestoval na olympijské hry do Pekingu bez platného očkovania. 

Zaobstaral si falošný dokument, ktorý mal preukazovať jeho zaočkovanie. Za to skončil pred súdom a zaplatil pokutu. V čase olympiády o tom nikto nevedel, celá vec vyšla najavo až pred niekoľkými týždňami.

Na olympiáde všetkým hovoril: „Som zaočkovaný, som ako ostatní. Bol som síce proti, ale urobil som to pre tím." Keď potom televízia odhalila, že klamal, federácia ho odvolala.

Švajčiarske médiá písali, že za Fischera sa postavil aj obranca Roman Josi, no niektorí hráči nie. Vyvolal tento prípad rozpor v tíme? 

Nemyslím si. Josi napísal federácii list so žiadosťou o Fischerov návrat, hoci dobre vedel, že sa to nestane. Urobil to, čo pre priateľa urobiť musíte. 

Niektorí hráči hovorili, že to nebolo správne a že táto kapitola je uzavretá. Ale Josi to urobil viac-menej na vlastnú päsť, len aby dal najavo, že za Fischerom stojí. Žiadny skutočný rozkol v tíme to podľa mňa nespôsobilo.

Môže zmena trénera uškodiť reprezentácii pred domácimi MS? 

Nemyslím si. Nový tréner bol predtým Fischerov asistent a v tíme sú silní lídri, napr. Josi či Niederreiter. Ich prístup je jasný: na turnaji chcú hrať aj za Fischera a chcú podať maximálny výkon. 

Tím je motivovaný. Ak by sa im nepodarilo uspieť, výhovorka tu samozrejme bude. Ľudia povedia, že chýbal Fischer. 

Novým trénerom sa stal Švajčiar Jan Cadieux, Fischerov asistent. Aký je to tréner? 

Je to úplne iný charakter ako Fischer. Ten bol charizmatický, rád komunikoval s médiami. Cadieux sa sústredí výlučne na prácu s tímom. Rozhovory pre novinárov či televíziu sú pre neho niečo ako návšteva zubára. Vyhýba sa im, ako len môže.

Môže nadviazať na úspešné roky? 

Myslím, že to nie je ani tak v jeho rukách. Švajčiarsky tím stojí a padá na hráčoch z NHL. A kľúčové mená ako Niederreiter či Josi sa blížia ku koncu kariéry. 

V najbližších rokoch už Švajčiarsko takú silnú zostavu mať nebude. Tréner môže vyťažiť z hráčov maximum, ale kvalita kádra je nakoniec rozhodujúca. Preto si myslím, že ak Švajčiarsko chce vyhrať majstrovstvá sveta, je to teraz alebo nikdy.

Šampionát budú hostiť Zürich a Fribourg. Sú tieto mestá a štadióny podľa vás správnou voľbou?

Áno, myslím, že je to ideálna voľba. Zürich má najmodernejšiu arénu vo Švajčiarsku a Fribourg tiež disponuje novou halou. Navyše Fribourg leží na hranici francúzsky hovoriacej časti Švajčiarska, čo je výborné pre tamojších fanúšikov. A Zürich je ekonomické centrum krajiny – nie politické, to je Bern – čo turnaju dáva správnu váhu.

Pred niekoľkými týždňami sa v Miláne konal olympijský turnaj. Môže jeho blízkosť nejako ovplyvniť atmosféru či záujem o majstrovstvá sveta?

Vôbec nie – dokonca by som povedal, že je to naopak. Olympijský turnaj bol pre majstrovstvá sveta skvelou reklamou. Ľudia mohli v televízii sledovať Josiho, Niederreitera, Hischiera a teraz si povedia – môžeme ich vidieť naživo, priamo v arénach vo Švajčiarsku. Olympiáda nám pomohla propagovať šampionát.

Hokejový turnaj v Miláne bol mnohými odborníkmi označený za najlepší za posledných desať rokov. Sledovali ste ho? Naplnil vaše očakávania?

Áno, bol som tam. Povedal by som, že finálový zápas o zlato bol jedným z najlepších, aké som kedy videl - obrovské emócie s politickým kontextom v pozadí. Celkovo to bol veľmi dobrý turnaj, ale najlepší za posledných desať rokov? Neviem. 

Napríklad majstrovstvá sveta v Prahe boli tiež fantastický turnaj. Trochu iný, ale rovnako strhujúci. A ak sa pozriete do histórie, tak olympiáda 1998 s dramatickým nájazdovým rozstrelom v semifinále medzi Kanadou a Českou republikou (1:2 sn), to bolo tiež niečo výnimočné.

Ako ste spomenuli, zlato získali Spojené štáty po finálovom súboji s Kanadou, no veľkým prekvapením turnaja bolo aj Slovensko, ktoré obsadilo štvrté miesto. Ako ste vnímali výkon slovenských hokejistov?

Slováci sú pre mňa vzorom. Keď sa vo Švajčiarsku sťažujeme, že nemáme toľko hráčov ako Švédi alebo Fíni, vždy hovorím, pozrite sa na Slovensko, čo dokáže so svojím potenciálom. 

Pre mňa sú Slováci príkladom toho, čo sa dá dosiahnuť aj z relatívne malej hokejovej základne. Samozrejme, máte za sebou československú hokejovú kultúru, ale Slovensko už dlho stojí na vlastných nohách, a to, čo predvádza, je obdivuhodné.