Skúšal ho Manchester, bojoval o život. Po ťažkej autonehode opäť strieľa góly

Bol talent, vyčnieval medzi rovesníkmi. Obliekal si dres mládežníckych reprezentácií Slovenska, absolvoval skúšku v anglických kluboch Manchester City aj Manchester United. Črtala sa mu sľubná futbalová budúcnosť. V jednom okamihu sa však všetko zmenilo.

MARTIN MURCKO mal 27. decembra 2017 vážnu dopravnú nehodu. Auto, ktoré sa vyrútilo z vedľajšej cesty, im nedalo prednosť. Zrážke sa nedalo zabrániť.

Spomínate si na ten osudný deň. Čo sa stalo?

Najradšej by som na to zabudol. Pamätám si len, ako som sa prebral v nemocnici.

Každý deň som robil to isté. Raňajky, škola, futbal a večer domov. Chcel som sa preto odreagovať. Rád som počúval Kaliho, tak som sa vybral na jeho koncert. Videl som ho spievať naživo, mal som zimomriavky.

Keď sme sa vracali domov, stalo sa to, čo sa stalo. Každý má napísaný svoj osud.

Vraj vám nedávali veľké šance na prežitie?

Mamina vravela, že mi lekári dávali len tri dni života. Operácie boli veľmi komplikované, báli sa urobiť už tú prvú. Vyberali mi úlomky lebky z hlavy, čo som nemusel prežiť.

Zlomenú som mal jednu orbitu, druhú orbitu i bázu lebky. Jej časť mi museli nahrádzať umelou. Celkovo som absolvoval tri operácie.

Podľa odborníkov pomohlo, že ste športovec a máte trénovaný organizmus.

Vraj áno. Problém bol zabezpečiť náhradu kosti v hlave. Dôležité je, aby ju telo prijalo, predsa je to preň niečo cudzie. Našťastie všetko vyšlo.

Teraz keď hlavičkujem, snažím sa svojou časťou hlavy a nie tou novou. V tej nemám taký cit a lopta mi skĺzne.

Lekári vám dovolili hrať futbal?

Povedali, že mám skončiť. Bolo by to pre mňa náročné. Každý deň v nemocnici som myslel len na to, ako sa vrátim na ihrisko. Preto chcem hrať ďalej, aj napriek riziku.

Nosím ragbyovú prilbu. Chráni ma, aby nedošlo k úrazu. Pre mňa je to také psychické upokojenie. Je menšia pravdepodobnosť, že sa mi stane niečo zlé.

Navrhli mi aj takú tvrdú helmu, ktorá by bola bezpečnejšia. Ale tú som nemohol nosiť. Už len s ohľaduplnosti k súperom, pretože je veľmi tvrdá a keby som ich trafil, mohol by som im ublížiť.

Takže normálne hlavičkujete?

Nevyhľadávam to, ale áno. V reprezentácii ma naučili, ako si od súpera odskočiť, aby som mal priestor. Celkom mi to ide.

Aj keď treba povedať, že spoluhráči mi radšej dávajú lopty do nohy. Je to od nich pekné. Nikdy som ich o to nežiadal.

Hneď v prvom ligovom kole teraz za Modru som dal gól hlavou. Začal som si veriť a prišli aj ďalšie presné zásahy. Keď hlavičkujem svojou časťou hlavy, necítim žiadnu bolesť.

Keď hlavičkujem helmou, je to horšie. Sú tam také medzierky a keď trafím loptu nejako bokom, nejde tam, kde chcem.

Hneď po operácii ste začali hrávať v Modre?

Nie, rok som sa musel liečiť a dávať do poriadku. Esteticky to dobre nevyzeralo, ale funkčne je vraj všetko v poriadku.

Musel som niekde začať, tak som to skúšal v Bardejove. Hrali sme druhú ligu, ale podľa mňa sa v klube báli rizika. Vraj sa mám ísť rozohrať do nižšej súťaže a dostanem šancu neskôr.

Hral som za rodnú Kurimu, kde sme hneď postúpili zo šiestej do piatej ligy. Agent mi neskôr navrhol, aby som to skúsil v Modre. Zatiaľ sa mi celkom darí, strelil som už zopár gólov.

Nedávno ste rozhodli stretnutie Slovnaft Cupu proti treťoligistovi z Mostu pri Bratislave.

Áno, potešilo ma to. Futbal ma baví. Aj keď niekedy ma trápi, že som to mohol dotiahnuť ďalej. Keď som bol na skúškach v Anglicku, mal som iné plány.

Všetko sa zmenilo v jednom momente. Viem, na čo som mal pred nehodou a ako to je teraz. Stratil som kondíciu, rýchlo sa zadýcham. Vtedy som mohol bežať bez prestávky a nič som necítil. Teraz to je iné. Nestrácam však nádej.

Stále je mojím snom hrať v Anglicku. Ak by sa mi to náhodou nepodarilo, dúfam, že si zahrám aspoň v druhej alebo prvej slovenskej lige. Budem bojovať.

Aké máte reakcie z okolia?

Niekedy na mne ľudia hľadajú chybu a nie to, čo spravím dobre. Povedia, že chalan na to po nehode nemá. Každý na to má, len musí chcieť. Treba vo všetkom hľadať tie pozitívne veci. Čo hráč spravil dobre, nie čo mu nevyšlo.

Mali ste aj nejaké iné zranenie po reštarte kariéry?

Nič vážne. Vykĺbené rameno a odreniny. Ale to patrí k futbalu. Nebolo to nič veľké. Dúfam, že to nezarieknem. To, že chodím domov okopaný, to mi nikdy neprekážalo. Som zvyknutý.

Pandémia koronavírusu predčasne stopla jesennú časť. Čomu sa budete venovať?

Budem trénovať individuálne, rád chodím na bicykel. Cieľom je zlepšiť si kondíciu. Študujem na Univerzite Komenského v Bratislave, čo mi takisto zaberá nejaký čas.

Keď ma na jar ľudia uvidia, chcem aby povedali, že hrám na vyššej úrovni ako predtým.

Mám len dvadsať rokov, preto verím, že moja šanca ešte príde.

Aký je váš obľúbený hráč?

Môj vzor je Jadon Sancho, s ktorým som si zatrénoval osobne v Manchester City. Vidieť hráčov City naživo je zážitok na celý život. Je to môj obľúbený tím.

Tráviť čas v akadémii tohto klubu je niečo úžasné. Majú štrnásť ihrísk, každé tak dokonalé ako to hlavné. Trávnik je vo výbornom stave, hospodári si skutočne dávajú záležať.

Boli ste svedkami zaujímavého futbalového momentu, videli ste parádny gól, akciu, alebo inú nezvyčajnú situáciu v zápase? Dajte nám o tom vedieť na futbalnet@sportnet.sk

Aj vy tvoríte obsah futbalnetu. Ďakujeme.