Šimíček si v Košiciach pochutná aj na suši

KOŠICE. Trénerský tím HC Košice sa v piatok rozrástol o českého kormidelníka Romana Šimíčka.

Ten bude rovnocenným hlavným trénerom spolu s Marcelom Šimurdom, asistentom ostáva Peter Bartoš.

Šimíček už v Košiciach pôsobil, keď spolu s Petrom Oremusom doviedli oceliarov k doposiaľ poslednému majstrovskému titulu v sezóne 2014/15.

Po tom, ako vedenie HC Košice odvolalo začiatkom januára trénerov Milana Jančušku a Jerguša Baču, viedli dočasne mužstvo Marcel Šimurda s Petrom Bartošom.

V piatok ich doplnil český kouč Roman Šimíček, ktorý má na Košice pekné spomienky.

Oživil pozitívne spomienky

„Prvé dojmy po mojom návrate sú veľmi dobré, pretože s Košicami sa mi viažu hlavne pozitívne zážitky. Je to však dosť narýchlo, ale teším sa, keď už budeme v zápasovom rytme a verím, že sa nám bude s mužstvom dariť,“ povedal Roman Šimíček.

Do metropoly východu prichádza rodák z Ostravy po pôsobení v Znojme, ktoré hrávalo medzinárodnú EBEL ligu.

„Priznám sa, že po tom, ako som skončil v Znojme, som si chcel dať do konca sezóny už od hokeja voľno. Napokon som však na ponuku z Košíc kývol a dohodli sme sa na spolupráci do konca aktuálnej sezóny. Som za to rád, pretože doma by som asi aj tak dlho nevydržal a asi by som sa zbláznil. Za ponuku som bol teda rád,“ skonštatoval Šimíček.

Na zoznámenie s hráčmi český kouč veľa času potrebovať nebude, pretože väčšinu z nich si pamätá zo svojho predošlého pôsobenia v Košiciach.

„Myslím si, že viac ako polovicu chlapcov poznám ešte z čias, keď som tu trénoval s Petrom Oremusom. Ďalších som poznal mimo Košíc a myslím si, že nebudeme mať žiaden problém. Káder je poskladaný dobre a naším cieľom bude, aby nám hráči verili a ťahali za jeden povraz,“ uviedol Šimíček.

Zo začiatku bude v role pozorovateľa

Pre hráčov býva z hľadiska aklimatizácie návrat do známeho prostredia, kde v minulosti hrávali, pozitívny najmä preto, že si jednoduchšie zvyknú. Podobné je to aj u trénerov.

„Je určite lepšie, keď ide človek niekam, kde to aspoň trochu pozná, čo sa týka zázemia a ľudí. Aj pre trénera je to určitá výhoda. To najdôležitejšie sa však bude odohrávať na ľade a ja verím, že všetko bude klapať tak, ako má.“

V trénerskom tíme oceliarov bude mať Šimíček za asistenta Petra Bartoša, ktorého v majstrovskej sezóne 2014/15 viedol ako hráča.

„Práve som sa o tom s Petrom bavil, že opäť budeme na jednej lodi. Ja osobne sa na spoluprácu s ním aj s Marcelom Šimurdom teším. Obaja sú to mladí chlapci a ja verím, že nám to spolu pôjde super,“ povedal Šimíček, ktorý spočiatku nebude zasahovať do zaužívaných vecí.

„S Marcelom sme sa už o tom bavili. Zo začiatku budem len v role akéhosi pozorovateľa a neskôr budem mať právomoci na rovnakej úrovni. Budeme sa však musieť dohodnúť, kto bude mať rozhodujúce slovo. Samozrejme, môžu nastať aj nejaké konflikty, ale to je bežná vec, inak by sme sa nikam neposunuli. Vždy ale musí byť jeden, ktorý to rozsekne.“

V trénerskej kabíne by mohli byť aj desiati

Po tom, ako Šimíček ukončil pôsobenie v Košiciach, v nasledujúcej sezóne po zisku titulu sa presunul do Skalice. Odtiaľ viedli jeho kroky domov, kde sa stal hlavným trénerom v Znojme.

„Vlani som tam vystriedal trénera a podarilo sa nám dostať do play-off, kde sme však vypadli v prvom kole. Potom v nasledujúcej sezóne to vyzeralo zo začiatku veľmi dobre, keďže sme boli na horných miestach v tabuľke, ale, bohužiaľ, neskôr sa to nejako zlomilo a nedarilo sa nám. Vyústilo to až do bodu, keď sme sa s vedením rozhodli ukončiť spoluprácu, ale taký je jednoducho trénersky život.“

V Košiciach si pred troma rokmi Šimíček našiel obľúbené miesta, ktoré plánuje v najbližšej dobe opäť navštíviť.

„Väčšinu času sme trávili na zimnom štadióne. Keďže som býval blízko, tak som do Steel Arény chodil pešo. Samozrejme, teším sa aj na centrum mesta, ktoré je veľmi pekné a určite mám aj zopár obľúbených reštaurácií, do ktorých som chodil napríklad na suši, takže tam sa rád vrátim,“ povedal Šimíček.

Nemal žiaden problém hneď na prvý pokus nájsť kabínu pre trénerov. „Nič sa tam nezmenilo, čo je pre mňa super. Jediné, čo som zisťoval, bolo, kde bude moje miesto. Nejako sme si to s chlapcami podelili, každý má svoj priestor. Osobne si myslím, že dobrých ľudí sa všade veľa zmestí, aj keby nás bolo desať.“