Brankár Samuel Hrenák sa inšpiroval zámorskou cestou. Pomáha mu aj brat

Domáce majstrovstvá sveta do 18 rokov predstavujú pre mladých hokejistov výnimočný moment a osemnásťročný brankár SAMUEL HRENÁK si to dobre uvedomuje.

„Chcem si to najmä užiť, lebo domáce majstrovstvá na Slovensku nie sú každý rok,“ povedal v rozhovore pre Sportnet.

Sezónu začínal v juniorke HK Dukla Trenčín aj v projekte reprezentácie do 18 rokov, no postupne sa rozhodol pre odchod do zámoria. Práve tam videl cestu, ktorou sa vydali aj ďalší slovenskí brankári vrátane jeho staršieho brata.

Hrenák pochádza z hokejovej rodiny, má dvoch starších bratov a všetci sa venujú hokeju. Skúsenosti z americkej juniorskej ligy ho posunuli z hernej aj mentálnej stránky a teraz ich chce zúročiť na domácom šampionáte pred slovenskými fanúšikmi.

Na šampionáte do osemnásť rokov ste boli aj vlani. Odohrali ste jeden zápas. Ako to vnímate tento rok?

Myslím si, že sme fakt super partia. Mali sme nejaký čas, aby sme sa viac oťukali. Sme veľmi spokojní aj s výberom, aj s tým, ako fungujeme ako partia, takže verím, že to bude fajn.

Naznačili vám tréneri vašu pozíciu v tíme?

To ešte neviem. Beriem ako poctu, že som vôbec s tímom. Aj keď som tu bol minulý rok, nikdy to nie je zaručené. Prijmem akúkoľvek pozíciu, ktorú mi tréneri dajú.

S akými očakávaniami pôjdete do turnaja?

Chceme vyhrať každý ďalší zápas, ktorý nás čaká. Najmä si to chceme užiť, lebo domáce majstrovstvá na Slovensku nie sú každý rok. Nechcem cítiť veľký tlak, verím, že to bude fajn.

Ako hodnotíte svoju sezónu, počas ktorej ste pôsobili vo viacerých tímoch vrátane Ameriky?

Zo začiatku to bolo dosť hektické, chodil som hore-dole, ale keď som odišiel do Ameriky, tak som sa ustálil a bolo to fajn. Mal som neskutočné šťastie na klub, organizácia bola výborná a bolo o mňa super postarané. Som veľmi rád, že to takto vyšlo, a teraz som pripravený zabojovať o miesto.

V čom cítite najväčší posun za posledný rok?

Počas sezóny to až tak nevnímam, ale cítim, že som kompaktnejší. Pomohla mi aj rýchlosť hry a skúsenosti zo zápasov proti mužom. V Amerike je tempo neskutočné, USHL je jedna z najrýchlejších juniorských líg, takže ma to veľmi posunulo a zrýchlilo vo všetkých aspektoch.

Ako sa rodilo rozhodnutie odísť do USA?

Komunikácia s klubom sa odohrávala už od začiatku sezóny, ale bola slabšia. Okolo decembra sme to začali riešiť intenzívnejšie – dokumenty a podobne. Pred majstrovstvami sveta do 20 rokov som dostal zelenú, že môžem ísť, takže to bolo fajn.

Prečo ste sa nakoniec rozhodli pre tento krok?

Videli sme, ako to pomohlo Michalovi Prádelovi minulý rok, tak som to chcel skúsiť aj ja. Vedel som, že zápasy v projekte proti mužom mi pomôžu – veľa striel, veľa situácií. A potom ten prechod do Ameriky bol plynulejší, ako keby som išiel priamo z juniorky.

Prišli ste do tímu Fargo Force vo februári. Ako ste zapadli do tímu po príchode do rozbehnutej sezóny?

Výborne. Morálka tímu bola výborná, prijali ma hneď. Bol tam aj jeden Čech, s ktorým som si rozumel, a viacero Európanov, takže komunikácia bola jednoduchšia. Ale aj Američania a tréneri boli skvelí. Bolo to neskutočné a verím, že sa tam ešte vrátim.

Ako vnímalo vaše okolie odchod do zámoria?

Som z hokejovej rodiny, brat už bol v Amerike, takže vedeli, do čoho idem. Mali predstavu o lige aj fungovaní. Boli na mňa veľmi hrdí, ale stále je to len začiatok oproti tomu, čo môže kariéra priniesť.

Mali ste výborné štatistiky. Čo k tomu prispelo?

Veľmi mi pomohli zápasy v projekte na Slovensku – množstvo situácií, ktoré som musel riešiť. Nebolo to ľahké, ale tím bol neskutočný, mali sme kvalitný káder a hralo sa mi dobre.

Strelili ste aj gól. Ako si spomínate na ten moment?

Bolo to veľmi zaujímavé, lebo v lige môžu brankári hrať s pukom aj za bránkou a ísť až do rohov, čo inde nebýva bežné. Prvýkrát som to využil, išiel som do rohu, videl som, že je odkrytá brána, tak som to skúsil a padlo to tam.

Boli sme v oslabení, takže nehrozilo zakázané uvoľnenie. Chalani mi vraveli, že tréner brankárov kričal, nech nestrieľam, takže to bolo zábavné.

Doteraz si ten moment neviem úplne vybaviť v hlave. Stále to spracovávam. Bolo to však neskutočné, navyše pred vypredaným štadiónom. V hale vypukol obrovský hluk. Bola to zábava.

Čo o Hrenákovi povedal Ján Lašák?

„Pochádza z hokejovej rodiny. Vlastne sú traja bratia, dvaja z nich sú brankári a jeden je obranca. Ich otec je úzko spätý s hokejom, keďže má hokejový obchod v Považskej Bystrici.

Sú to veľmi dobre vychovaní chlapci, postavení na kresťanských hodnotách. Sú veriaci, takže ide o naozaj slušných a disciplinovaných mladých ľudí.

Samo sa už v mladom veku presunul do Ameriky, kde spravil výrazný progres a vybudoval si veľmi dobré meno. Veríme, že tento rok bude draftovaný."

Ako ste to oslávili?

V kabíne potom na mňa chalani vyliali studenú vodu z veľkého vedra. Bola to zábava.

Ako to vyzerá s vaším tímom v USA počas majstrovstiev sveta hráčov do osemnásť rokov?

Ak postúpia, mohli by byť ešte v hre aj po majstrovstvách. Je tam možnosť návratu, ale teraz sa na to nesústredím, na prvom mieste je teraz šampionát.

Nemal tím problém vás uvoľniť?

Bolo to dopredu dohodnuté, podobne ako minulý rok pri Mišovi Prádelovi. Klub má povinnosť uvoľniť hráča na majstrovstvá sveta, takže boli úplne v pohode. Takto sme si to nastavili aj s mojím poradcom.

Ako funguje slovenská brankárska komunita v lige?

S Mišom Pradelom aj Alanom Lenďákom sme v kontakte stále. S Mišom som chytal v projekte, s Alanom máme výborný vzťah. Boli sme spolu na viacerých kempoch.

S Leonardom Henriquezom sa až tak nebavíme, ale poznáme sa. Má neskutočné čísla a veľmi mu to prajem. Všetkým držím palce, každá slovenská stopa v takej lige je skvelá.

Starší brat Dávid je tiež brankár a hral takisto v USHL. Ako vám pomáha?

Komunikujeme stále, po každom zápase. Keď mám problém, napíšem mu. Už tú ligu pozná, dá mi rady, na čo si dať pozor a ako zapôsobiť na prvý dojem. Hovorí mi, čo si Američania všímajú. Som za to veľmi vďačný.

Súvisiaci článok

VIDEO: Slovenský brankár chce zaujať skautov. Cez celé ihrisko poslal puk do bránky

Je to jedna z výhod oproti rovesníkom, že mám brata, ktorý si tým prešiel. Idem vlastne po jeho stopách.

Máte to teda rozbehnuté lepšie ako on?

Ťažko povedať, ale asi áno (smiech).

Aký je život vo Fargu, ktoré leží na hraniciach Severnej Dakoty a Minnesoty?

Veľa závisí od náhradnej rodiny, ku ktorej sa dostanete. Ja som mal výbornú, takže to bolo neskutočné. Bola tam zima, ale neprekážalo mi to, väčšinou som chodil medzi zimným štadiónom a domov.

Ako trávite čas mimo hokeja?

Veľmi veľa sa tam nedá robiť. Veľa som bol na štadióne, trávil som čas s rodinou, občas aj so spoluhráčmi, aby sme budovali vzťahy.

Čo vám najviac chýba zo Slovenska?

Jednoznačne slovenské jedlo. Máme ho podľa mňa najlepšie, aj celkovo strava je u nás lepšia ako v Amerike.

Ako vnímate svoje šance na draft?

Vôbec sa na to nesústredím. Beriem to ako bonus. Je to lotéria, uvidíme, ako to dopadne.