Nebolo to unáhlené rozhodnutie?
Otázka vždy znie, či ste pripravený to zabaliť. Ak máte iné alternatívy, tak to nie je taký problém. Už vopred som myslel na to, čo budem robiť po kariére. Snažil som sa aj o plán B.
Založil som hráčsku asociáciu, urobil som si trénerské kurzy a mal som možnosti. Dostal som ponuku od Legie Varšava, kde som sa stal trénerom brankárov. Veľa hráčov však má problémy, lebo si myslia, že budú hrať do konca života.
Neplatí to iba o Slovákoch, ale celosvetovo. Neučia sa, nepripravujú. A potom je už neskoro. Ja som bol pripravený prejsť na druhú stranu rieky.
Stratili ste už ako hráč motiváciu?
Mal som nejaké ponuky, ale žiadna z nich nebola príliš zaujímavá. Plnohodnotne sa venujem Únii futbalových profesionálov. Po futbalovej kariére si musíte nájsť novú motiváciu.
Je jedno, či ste zarobili sto eur, alebo sto miliónov, aj tak musíte niečo robiť. Posledný zápas som odohral v decembri minulého roka v škótskej lige za Hamilton Academical. A to práve v deň mojich 36. narodenín.
V tom momente ste ešte nevedeli, že je to váš posledný zápas. Nie je vám ľúto, že ste sa nerozlúčili slávnostnejšie?
Čo je to rozlúčka? Na Slovensku niečo také neexistuje. Ľudia si vás nevážia. Niečo spravíte pre krajinu a keď skončíte, hneď na vás zabudnú.
Je to krutá realita. A obrovská chyba.
Keď si hráči nevypýtajú rozlúčkový zápas, tak ho mať nebudú. To je ukážka, ako sa to robiť nemá. Ja nikoho prosiť nebudem, aby mi dal nejakú plaketu.
S futbalom sa nelúčim a budem robiť maximum pre to, aby som pomohol hráčom na Slovensku alebo v Legii Varšava. Tieto veci ma napĺňajú.
Vo Varšave pracujete na plný úväzok, ste šéfom Únie profesionálnych hráčov a popritom ešte podnikáte. Ako to všetko stíhate?
Úplne normálne. Času na oddych síce nemám veľa, ale mám to dobre zmanažované. S Legiou mám dohodu, že ak potrebujem riešiť hráčskou asociáciu, môžem hocikedy odletieť.
V dnešných elektronických časoch túto prácu zvládam bez väčších problémov. Máloktorá vec si vyžaduje fyzickú účasť. Robím to naplno a vidím v tom zmysel. Neplánujem sa vzdať ani jednej, ani druhej práce.
Ste workoholik?
Určitým spôsobom áno. Celý život niečo robím a verím, že to má zmysel. Makám a nemám s tým problém. Som chlapec z dediny, otec mi dal vzťah k práci. Keď som bol mladší, pracoval som manuálne. Je isto lepšie, keď niečo stále robíte, ako keď máte hlavu plnú hlúpostí.
Ste prvým prezidentom Únie futbalových profesionálov na Slovensku. Aké najväčšie problémy riešia futbalisti?
Predtým na Slovensku neexistovala organizácia, ktorá by bránila práva hráčov. Už sa však skončili deväťdesiate roky minulého storočia, keď hráč bol nikto a kluby si s futbalistami robili, čo chceli.