Na Slovensku skóroval 62-ročný futbalista. Súperi ma volajú ujo, smeje sa

Futbalový svet nedávno obehol gól z amatérskej ligy v Poľsku. Kazimierz Stochmal z klubu LZS Victoria Czadrów skóroval ako 61-ročný, čím sa zapísal do historických štatistík.

Slovenský futbal má po víkende väčšieho rekordéra. MARIÁN ŠTEFURIK z TJ Magura Zborov sa v šiestej lige ObFZ Bardejov na pôde Stulian presadil vo veku 62 rokov a 273 dní.

„Marián podáva lepšie výkony ako mnoho mladých. Je to celoživotný športovec, ktorý je stále vo forme. Pre náš klub je veľký prínos,“ o 62-ročnom futbalistov uviedol prezident TJ Magura Zborov Matúš Minčák.

Cez víkend ste gólom do siete Stulian rozhodli o víťazstve 2:1 svojho tímu. Ako sa vám to vo vašom veku podarilo?

Dostal som dobrú prihrávku a obranca súpera zazmätkoval. Na brankára som spravil kľučku, položil ho na zadok a poslal loptu do siete (smiech).

Verím, že to nebol môj posledný súťažný gól. O ďalšie sa budem pokúšať v nasledujúcom zápase.

Čoskoro budete mať 63 rokov. Ako to robíte, že stále beháte po zelených trávnikoch?

Otcovia mojich spoluhráčov už nehrávajú. A ja to stále ťahám. Futbal ma baví, preto sa udržujem v kondícii. Partia starých pánov chodíme hrávať na umelú trávu a do telocvične, kde si nič nedarujeme.

Počas kariéry som nemal veľké zranenia, čo takisto zohralo istú rolu.

Aktuálne vás nič nebolí?

Trochu kĺb, ale to nie je dôvod, aby som chlapcom nepomohol. Cítim sa fit. S kondičkou som nikdy nemal problém, dýchavičnosť alebo niečo podobné, to u mňa neexistuje.

Čo na to hovorí vaša rodina, že stále aktívne hráte?

Manželka mi už pred dvadsiatimi rokmi povedala, aby som skončil (smiech). No mne to nedá. Dnes sa už radšej na nič nepýta (smiech).

Futbal je moja srdcová záležitosť, víkend bez neho sa mi neráta. Keď je hráčov dosť, idem sa aspoň pozrieť. V poslednej dobe je to však v našom tíme bieda, preto nastupujem čoraz častejšie.

Dokedy plánujete hrať?

Skončiť sa nechystám. Pokiaľ mi bude zdravie slúžiť, budem hrať. Do zostavy sa netlačím, ale čo mám robiť, keď je hráčov nedostatok?

V tíme je aj syn, ktorý mi vždy povie: Tatko, ber si veci, je nás málo. A ja nedbám (smiech).

Ako so synom vychádzate na ihrisku?

Veľmi dobre. Nedovolí si na mňa nič povedať, pretože vie, že by inak nedostal večeru (smiech).

Má futbalista vo veku 62 rokov ciele?

Sedemnásteho mája idem oficiálne do dôchodku a rád by som strelil gól ako dôchodca.

Pracujem v stavebníctve, preto som stále v pohybe. Aj vďaka tomu sa držím v kondícii.

Inak mám deväť vnúčat, takže sa nenudím (smiech).

Na ihrisku súperíte aj proti sedemnásťročným futbalistom. Sú k vám zhovievaví?

Ako som vravel, otcovia mnohých hráčov sú mladší ako ja (smiech). Pravidelne hrám proti chlapcom, ktorí majú toľko, čo moje vnúčatá.

Bežne sa mi stáva, že ma súperi volajú ujo. Na ihrisku mi vykajú a keď ma faulujú, povedia: Ujo, prepáčte (smiech).

Ja to však extra nevnímam. V zápase sme si všetci rovní a všetci bojujeme o dobrý výsledok.

Aj za tvrdý zákrok každému odpustím. Nie som taký, že by som sa na niekoho hneval.

Čo na vašu futbalovú dlhovekosť hovoria fanúšikovia?

Páči sa mi, keď ma potľapkajú po pleci. A povedia, že mi závidia. Ja sa však ako kuriozitu neberiem. Kvalita dedinských súťaží išla dole, preto si zahrajú aj veteráni (smiech).

Podľa čoho usudzujete, že kvalita išla dole?

Hráči nie sú ochotní bojovať, ako za našich čias. My sme sa šúchali po zemi, nepripúšťali si prehru.

Dnes sa mladí počas zápasu smejú. Nie sú ochotní ísť na dno síl a vyžmýkať zo seba maximum.

Veľkú rolu hrá aj slabý tréningový proces. Kedysi sa hrávalo na celé ihrisko jedenásť na jedenásť, dnes príde šesť chlapcov, ktorí si dajú bago a idú domov.

Žijeme v dobe počítačov, čo sa prejavuje aj na návštevnosti. Kedysi na futbal do Zborova chodilo päťsto ľudí, dnes, keď príde päťdesiatka, sme radi.

V čom je problém?

Je veľa možností. Kedysi bol na dedine len futbal a nič iné. Každý deň od rána do noci sme boli na ihrisku.

Mám informácie od učiteľov, že dnes nie je záujem ani o telocvik. Kedysi to bola najlepšia hodina, na ktorú sme sa tešili. Dnes všetci nosia papiere od lekárov, aby nemuseli cvičiť.

Keď som hral ako dorastenec v Bardejove, telesná bola výborný doplnok k futbalu.

Na ktoré momenty kariéry rád spomínate?

Na 2.SNL v Bardejovskej Novej Vsi, čo bola veľmi kvalitná súťaž. Rád spomínam na zápasy proti Čadci, Rimavskej Sobote, Jelšave a mnohým ďalším.

V pamäti mám tiež postup so Zborovom do kraja. Je tomu štyridsať rokov.

Stalo sa vám vo futbale niečo kuriózne?

Párkrát som musel nastúpiť do brány. Bývalý spoluhráč z Bardejovskej Novej Vsi na mňa kopal penaltu a podarilo sa mi ju chytiť.

Tých pamätných momentov bolo viac. Futbalu vďačím za množstvo krásnych spomienok. A verím, že vďaka nemu ešte niečo zažijem.

Tabuľka VI. ligy ObFZ Bardejov