Chytala pred 25-tisíc divákmi. Talent z východu buduje kariéru v Poľsku

Dnes 25-ročnej DENISE MOCHNACKEJ sa od futbalových začiatkov darilo. V roku 2014 prišla z TJ Strojár Kružlov do Partizána Bardejov. Ubehlo len pár mesiacov a z talentovanej futbalistky bola slovenská reprezentantka.

S WU15 sa prebojovala na OH mládeže v Číne. Tam svojím vystúpením zaujala. V semifinále s domácimi rovesníčkami Denisa zatiahla roletu a jej zákroky privádzali favorizované súperky do zúfalstva.

Udržala čisté konto a o postupujúcom museli rozhodnúť pokutové kopy. Úspešnejšie boli hráčky Číny.

Ale ani konečné štvrté miesto nie je na zahodenie. Pätnásťročné dievča sa muselo vyrovnať aj s atmosférou. Na tribúnach sedelo 25-tisíc divákov intenzívne podporujúcich svoje reprezentantky.

V Bardejove pôsobila v družstve junioriek a už ako 16-ročná sa predstavila aj v ženskom A-družstve, ktoré v tých časoch patrilo k slovenskej špičke.

V sedemnástich rokoch sa stala jednotkou. Na konte má titul majsterky Slovenska i Slovenský pohár.

Od roku 2018 pôsobí v Poľsku. Vybrala sa tam nielen za športom, ale aj za štúdiom. Hrala futbal i futsal, dnes sa venuje predovšetkým tomu druhému. Slovenskej futsalovej reprezentantke sme položili niekoľko otázok.

Kde pôsobíte a ako sa vám darí?

Momentálne hrávam v poľskej najvyššej lige futsal, v tíme KS Uniwersytet Jagiellonski. S podmienkami a taktiež s realizačným tímom som veľmi spokojná.

Výsledkom mojej spokojnosti je, že za šesť rokov v Poľsku som ani raz necítila potrebu rozhodnúť sa pre iné kluby, ktoré mali o mňa záujem.

Päť rokov na vysokej škole v Krakove ubehlo ako voda. Čoskoro ma čaká posledný krok, a to obhajoba magisterskej práce, ktorej písaniu venujem všetok voľný čas.

Čo robí Denisa Mochnacká keď nehrá futsal?

Okrem školy a futsalu už nejaký čas pracujem ako fyzioterapeuta v mládežníckom futbalovom klube, čo mi pomáha naberať mnoho cenných skúseností do budúcej práce.

Žiaľ, pre zranenie a operáciu kolena, som sa musela rozlúčiť s jednou športovou disciplínou na najvyššej úrovni v Poľsku, a to s futbalom.

Nebolo to pre mňa vôbec jednoduché, ale s pomocou mojej rodiny, blízkych a s pomocou klubového tímu, som sa rozhodla bojovať a pracovať na sebe, čo ma naplnilo nielen po fyzickej, ale i psychickej stránke.

Zásluhou toho som od reprezentačných trénerov dostala príležitosť, tentokrát vo futsale, opäť reprezentovať Slovensko.

Najbližší reprezentačný zraz nás čaká v Šamoríne, ktorý je kontrolným zrazom pred kvalifikáciou na majstrovstvá sveta.

Na kvalifikácii vo Švédsku si zmeriame sily so súperkami z Belgicka, Švédska (domáce) a Lotyška. Postup zo skupiny nám zaručí reprezentáciu Slovenska na majstrovstvách sveta na Filipínach.

Ako sa vám a vášmu klubu darí v poľskej najvyššej súťaži?

So súčasným futsalovým klubom sme sa v tejto sezóne umiestnili na štvrtom mieste. Hoci naša méta bola skončiť na vyšších priečkach, som spokojná a hrdá z našej hry a nášho zaangažovania počas celej sezóny.

Naším súčasným zámerom je najďalej na sebe pracovať, aby sme v budúcom sezóne boli ešte lepšie a dosiahli sme vyššie ciele.

Aké sú vaše plány do budúcnosti?

Po ukončení vysokej školy, vzhľadom na futsal a lepšie pracovné podmienky v mojom odbore, plánujem najďalej zostať v Poľsku.

Čo sa ďalšej budúcnosti týka, som otvorená navštíviť iné krajiny s lepšími podmienkami, aby som sa mohla výraznejšie rozvíjať vo futsale i v fyzioterapii.