Poučil sa z chýb, chce byť lepší človek. Z Ludhu rastie výborný brankár

Najlepšiu obranu v druhej lige má FK Železiarne Podbrezová. V štrnástich zápasoch inkasoval len dvanásť gólov. Brankár Richard Ludha si osemkrát udržal nulu a považujú ho za najlepšieho muža medzi žrďami v druhej najvyššej súťaži.

Dráma s Duklou

Prvý raz v sezóne inkasoval až v piatom kole, v zápase s Banskou Bystricou po 389 minútach. „Sezónu sme začali veľmi dobre, ale v domácom zápase s Duklou sme nešťastne prehrali. V 98. minúte sme dostali gól na 4:3… Bol to určitý zlom, po ktorom prišli aj zaváhania, prehry či remízy. Pomohlo nám však, že aj súperi zaváhali,“ zhodnotil jesennú časť sezóny 2020/2021 pre Futbalnet Richard Ludha.

Podbrezová je momentálne na štvrtom mieste II. ligy s 26 bodmi, na prvú Duklu stráca deväť bodov, na druhý Liptovský Mikuláš päť. „Stále je tam šanca na postup. Keď budeme tomu veriť všetci, verím, že sa to podarí,“ dodal brankár.

Pevná obrana je základ

Za jednu zo silných stránok Podbrezovej považuje práve to, že mužstvo dostáva málo gólov. Štatistiky trošku aj skresľujú, lebo z 12 inkasovaných gólov padlo sedem v dvoch stretnutiach - s Duklou a so Skalicou.

„Keď chceme postúpiť, základ je pevná obrana. Keď nedostaneme gól, nemôžeme prehrať a vpredu to už nejako dokopeme,“ ponúka recept na úspech. Zdôrazňuje však, že na výsledkoch nemá zásluhu jeden človek.

„Pričinili sa o ne všetci, od trénerov až po posledného hráča,“ tvrdí Ludha.

Nerieši, že jeho meno sa objavilo v rôznych zostavách jesene. „Teší ma to, ale uvedomujem si, že som len na začiatku kariéry. Idem si za svojím cieľom a chcem stále napredovať,” vyhlásil brankár.

„Najviac roboty som mal asi proti Bardejovu, s ktorým sme remizovali 1:1. V ostatných zápasoch sme často hrali na jednu bránku, maximálne som mal dva-tri zákroky, nejaké centrované lopty, rozohrávku,“ dodal 20-ročný brankár.

Barber v kabíne

V kabíne má aj špeciálnu funkciu. Už ani na základnej škole nechodil k holičovi, s kamarátmi sa strihali navzájom. Vedeli to aj spoluhráči, kúpili mu aj strojček a teraz je ich barberom. Hoci, a to stále zdôrazňuje, táto profesia ho absolútne neláka. „Neviem sa toho zbaviť. Chalani za mnou stále chodia, tak čo už mám spraviť? Ale nebaví ma to vôbec. Robím to pre nich, aby nemuseli chodiť do Banskej Bystrice. No že by som niekoho ostrihal z vlastnej vôle, to nehrozí,“ hovorí so smiechom.

Miluje futbal

Je síce z Prievidze, ale v Podbrezovej je už siedmy rok, prešiel mládežníckymi kategóriami. V predchádzajúcich sezónach bol medzi mužmi len náhradníkom. Po koronavírusovej prestávke však začal pravidelne chytávať. „Stále som na sebe pracoval, veril som, že príde moja šanca. Rozhodli asi výkony v tréningu a v príprave, možno aj moja osobnosť v kabíne,“ tvrdí.

Na konci jesennej časti sa udiala v Podbrezovej zmena na trénerskom poste. Vladimír Cifranič pri mužstve skončil. Klub o niekoľko dní oznámil, že novým trénerom bude Mikuláš Radványi.

„Nepoznám sa s ním, viem, že trénoval v Dunajskej Strede či v Pohroní. Som zvedavý a teším sa na nové príležitosti,“ uviedol Ludha.

Ocitol sa aj v nominácii reprezentácie do 21 rokov. „Chcem sa stále zlepšovať, ako človek aj ako brankár. Som otvorený všetkým možnostiam. Futbal milujem, a verím, že všetko príde v správnom čase,“ hovorí rozvážne.

Zablatený a spokojný

Ako malé dieťa začínal ako stopér, ale o dva mesiace ho už to nebavilo. „Pýtal som sa do bránky. Ťahalo ma to tam, cítil som, že tam mi to pôjde,” spomína na svoje začiatky. Tvrdé strely a bolestivé dotyky s loptou ho neodrádzali. „Práveže som sa na to tešil, keď som bol zablatený. Aj teraz mám z toho dobrý pocit, že som dal do toho 150 percent,“ poznamenal s úsmevom Richard Ludha.

Vždy sledoval zahraničných brankárov, zo súčasných ho najviac zaujali Jan Oblak, Marc-André ter Stegen, Allison Becker a Manuel Neuer.

Rád by sa dostal do zahraničnej súťaže, najviac ho láka španielska liga, sebavedomo sníva o Lige majstrov.

Zlý chlapec sa zmenil

V minulosti bol vraj zlý chlapec, no svoje prehrešky už nechce rozpitvávať. „Mal som nejaké problémy, prehnal som to, ale to už nechcem riešiť. Dnes som úplne iný. Neviem, čím to bolo, možno tým, že som nehral a snažil som sa vykompenzovať nejaký komplex,“ hovorí s pokorou.

Neskôr totiž zistil, že to nie je správna cesta. „Poučil som sa z chýb. Porobil som hlúposti, ktoré ma potom mrzeli. Uvedomil som si, že futbal milujem, že nič iné nemám tak rád, ako rodinu, seba a ten šport, chytanie. Už viem, čo mám robiť. Teda, už to viem lepšie. Lebo človek sa stále učí,“ zdôrazňuje Ludha.

Rodinná tragédia

S futbalom nikdy nechcel skončiť. Ani vtedy, keď nechytával, ani keď ho postihla veľká tragédia.

Prvú skúšku v Podbrezovej absolvoval ako 11-ročný. Zo zápasu sa vracali domov s otcom. Havarovali, otec nehodu neprežil.

„Bolo to ťažké obdobie,“ poznamenal mladý brankár. Havária sa stala na začiatku prípravy, Ludha sa teda vrátil do Podbrezovej, no nakoniec tam nezostal. „Bol som ešte veľmi malý. Aj mamča chcela, aby som bol ešte doma aspoň zopár rokov. Nakoniec som sa do Podbrezovej vrátil o dva roky neskôr, lebo stále mali o mňa záujem,“ priblíži neľahké začiatky Richard Ludha.

Aj keď mu niekedy bolo smutno za domovom, na všetko zabudol, keď trénoval a hral. „Pomohlo mi, že so mnou išiel aj mladší brat. Po prvom polroku už nám bolo veľmi dobre, bol som šťastný a spokojný. Preto stále hovorím, že na Podbrezovú nemôžem povedať krivé slovo, ja mám tento klub veľmi rád,“ uzavrel talentovaný brankár.