PREŠOV. Prešovský futbal zažil v uplynulom období najvýraznejší pád v celej svojej bohatej 122-ročnej histórii.
Káder na tretiu ligu zliepal na poslednú chvíľu, ale v nej začal po dlhom období konečne viac vyhrávať než prehrávať a zdalo sa, že by sa mohol vrátiť aspoň do druhej najvyššej súťaže.
Do jarnej časti mal vstúpiť z prvého miesta, kvôli koronavírusu však bola sezóna anulovaná.
Záblesk lepších časov v metropole Šariša trval len krátko a aktuálne sa nad prešovským futbalom opäť vznášajú mračná neistoty.
A-mužstvo netrénuje, hráči i tréneri čakajú na informácie, zatiaľ čo termín na podávanie prihlášok (15. jún) do novej sezóny tretej ligy sa pomaly, ale isto blíži.
O aktuálnej situácii v 1. FC Tatran Prešov sme hovorili s majiteľom klubu Miroslavom Remetom.
Opatrenia proti šíreniu koronavírusu sa výrazne zvoľnili, mnohé kluby už opäť naplno trénujú. Áčko Tatrana však ešte nie. Prečo?
„Ani nemá dôvod trénovať, lebo v rámci Slovenského futbalového zväzu sa dejú veľmi zvláštne postupy. Akoby sa umožnilo postúpiť len tomu, kto si to vylobuje. Je smiešne, že sa dohráva Fortuna liga, dohráva sa druhá liga, aby mohol niekto postúpiť a prečo potom nikto nepostupuje z tretej ligy? Akú to má logiku, že z druhej ligy môže niekto postúpiť do prvej a z tretej do druhej nie?“
Znamená to, že Prešov by mal záujem o návrat do druhej ligy?
„Prešov hral celú sezónu o to, aby postúpil. Jedným z dôvodov, prečo sme zostúpili až do tretej ligy bolo to, že sme hrali mimo domovského územia. Poprad a Stropkov sa nikdy nestali naším domovom. Po vypadnutí z ligy sme sa rozhodli hrať s mladými hráčmi, ktorí sa dostali do pásma zostupu a to pri všelijakých záverečných lobistických postupoch spôsobilo, že Tatran zostúpil až do tretej ligy. Mali sme ambíciu sa vrátiť, ja som nikdy nemal záujem prevádzkovať klub v tretej lige. Všetko sme pre to robili, ale javí sa, že to nebude, takže sme akceptovali stav, aký je. Ten futbalový.“
A aký je celkový?
„To, či Tatran môže fungovať v tretej, druhej alebo ktorejkoľvek lige záleží od kooperácie s mestom. A nie len s ním, ale i regiónom. Nie je prijateľné, aby existoval najstarší klub na Slovensku, ktorý nemá ani výhľad, kedy môže mať domovský štadión. Takto sa nedá fungovať. Po druhé, akékoľvek naše aktivity, o ktoré sme sa pokúsili, či už to bolo ihrisko na Prostějovskej, kde sme s mestom dva roky rokovali o obyčajnom nájme a vždy sme dostali neprijateľné podmienky, sa nepodarilo realizovať. Ťažko sme museli bojovať aj o to, aby sme mohli vôbec hrať na ihrisku, kde sa nestavia.“
Aké východisko vidíte zo súčasnej situácie?