úvodu bolo jasné na čiu adresu smerujú narážky prečo je 1. FC Košice v kríze. Konkrétne meno nevyslovil nik z rečníkov. Po prvý raz nepriamo padlo, keď sa prečítalo posolstvo od primátora mesta Košice Zdenka Trebuľu, ktorý mal okrem iného v telefóne vyjadril, že pred časom oslovil rôznych potencionálnych sponzorov a subjekty, no tí však odmietli vstúpiť finančne do 1. FC kvôli súčasnému vedeniu. Pomyselný džin sa vypúšťal z fľaše a celkom ho otvoril Vladimír Markovič, podnikateľ, ktorý už raz zachraňoval košický futbal, keď začal brojiť všeobecnú mienku proti Talianovi Borrierovi. Sebavedomo vystúpil na pódium a gro jeho vystúpenia možno zhrnúť do jednej vety: za súčasný stav môžu bratia Vargovci. Pravda, jeho odchod už toľko suverénnosti nemal. Zrejme jeho a aj organizátorov mítingu - chlapcov z Fan clubu 1. FC - prekvapilo, koľko potlesku a priania všetkého dobrého a držania palcov do ďalších dní sa ušlo športovému riaditeľovi 1. FC Aurelovi Vargovi. V. Markovič začal priamo bez okolkov, keď vyslovil vetu o pýche a páde. Keďže s týmto slovným spojením bol očividne spokojný a zdalo sa mu výstižné, počas niekoľkých minút ho ešte neraz zopakoval. "Viem o skupine podnikateľov, ktorá by prišla do klubu, keby tam neboli páni Vargovci," poznamenal V. Markovič. Pred časom sa však hovorilo aj to, že podnikatelia by prišli do klubu, keby tam nebol Markovič. Nakoniec zostali len bratia Vargovci, no až na Pavla Miškova zostali podporovatelia košického futbalu utajení. Nikde nie je napísané, že by sa to nemohlo stať i teraz, lebo zatiaľ ide i fiktívnu skupinu podnikateľov, o ktorej nikto nič nevie. Nečudo, že A. Varga nazval jeho slová populistickými a verejná mienka sa priklonila na jeho stranu. V. Markovič mal možnosť predstaviť svoju víziu pred verejnosťou, no povedal len "A". Lepšie povedané konkrétne ani to nie, ale kto chcel, medzi riadkami pochopil, že V. Markovič by zlepšil chod klubu i jeho finančné zabezpečenie, keby ho riadil. Asi presne o to išlo, pretože po dvoch rokoch rozoberať a "plakať" nad tým, že tesne pred začiatkom súťaže, keď na SFZ bolo treba nahlásiť aj funkcionárov, prischli funkcie športový a generálny riaditeľ bratom Vargovcom a V. Markovičovi nič, je naozaj trápne. A tu už museli všetci pochopiť, že ide o korýtko. Síce prázdne, ale je oň záujem. Ak si Markovič naplánoval scenár, že na verejnej diskusii sa mu dostane podpory, prerátal sa. Stále platí, že naozajstné obchody, ale i zmeny, sa uzatvárajú, resp. konajú potichu a taja sa do poslednej chvíle. Ak sa pretriasajú na verejnosti, pričom sa do popredie tlačí spojenie - ja a moji priatelia - vyznieva to, pán Markovič, nehnevajte sa, naozaj populisticky. Možno má tento košický podnikateľ dobrú víziu a časom sa možno naplní a klub bude prosperovať, ale takto sa to v žiadnom prípade nerobí. Veď si len predstavme, keby si na námestí SNP zvolil takúto formu podnikateľ, ktorý by chcel viesť Slovan Bratislava. Zosmiešnil by sa.
V tomto minisúboji a slovných prestreliek jednoznačne zvíťazil na body A. Varga. Ba čo viac, športový riaditeľ priamo vybodoval i organizátora verejnej debaty Dinciho Takacsa, keď mu smeroval požiadavku, že v klube by sa veľmi potešili, keby nemuseli platiť toľko pokút za vyčíňania fanúšikov. A. Varga povedal, že už minimálne desaťkrát platili od 20 cez 30 až po 50 000 korún. Sumy museli zaplatiť, lebo inak by klubu zastavili činnosť. Tieto peniaze sa mohli využiť úplne inak. Reakcia šéfa Fan clubu: pokrčenie plecami, trpký úsmev a slová, že na to ťažko reagovať... Takže, keď ideme zachraňovať košický futbal, najprv si treba pozametať pred vlastným prahom...
Naopak, pochvalu si zaslúžila Takacsova výzva k priaznivcom, že sa organizuje brigáda na skultúrnenie priestorov na atletickom štadióne vo VŠA, kde budú hrať tigri svoje domáce zápasy - vyrúbať kríky, opraviť lavičky a pod.
Nechceme sa zastávať súčasného vedenia, lebo všetci z toho pomysleného trojuholníka nesú svoj kus viny na súčasnom stave. Je však smutné zvaľovať vinu len na vedenie za to, že sa vypadlo. Vedenie nenastupovalo na koncovky zápasov, aby inkasovalo rozhodujúce góly. Prečo po skvelej prvej štvrtine nasledoval v druhej totálny prepad? Asi šuškandy o niektorých hráčoch, ktorí nemali až takú snahu bojovať v niektorých zápasoch, sa ukázali ako pravdivé... Vyhovárať sa len na zlú finančnú situáciu tiež neobstojí. Samotní hráči najlepšie vedia, že kým žila nádej na záchranu, peniaze boli. Na zápas s Dubnicou prinieslo vedenie ukázať 200 000 korún, aby hráči mali motiváciu zvíťaziť. Duel skončil remízou 2:2. V nasledujúcich zápasoch zvýšilo vedenie prémie na 400 000 Sk za víťazstvo, teda o 100 percent. Odozva na trávniku žiadna. Až keď bolo jasné, že záchrana je už nereálna, Pavol Miškov zaradil spiatočku od futbalu, lebo nevidel zmysel ho podporovať. V posledných kolách tak začali finančné problémy, ktoré doteraz pretrvávajú.
Bratia Vargovci už neraz naznačili, že sú ochotní komukoľvek zveriť klub, kto príde s garanciou vykrytia rozpočtu - 30-35 miliónov korún. Zatiaľ neprišiel nik. Hovoriť sa však o mnohých hovorí. Odovzdať klub zasa nejakému dobrodruhovi, akým bol Talian Borriero by znamenal zrejme totálny kolaps. Vargovci by v súčasnosti mohli urobiť to isté, čo spravil prednedávnom Pavol Hozlár v Trenčíne. Najjednoduchšie je predať troch-štyroch hráčov, zinkasovať peniaze za prestupy, aby sa im vrátili investície (hovorí sa o 15 miliónoch) a potom veľkodušne zaniesť kľúče na magistrát mesta a odovzdať klub za symbolickú korunu. A nech sa všetci starajú o klub, ktorý nemá peniaze, nemá vlastný štadión (s Lokomotívou nie je dohoda o prenájme ihriska v Čermeli, VŠA zasa patrí VSŽ, a. s., nie klubu) a má káder v rozklade. A netreba zabudnúť na 400 detí, ktoré reprezentujú klub.
