Ešte nevie, koľko sa zdrží doma, možno do polovice júla. Záležať bude aj na tom, ako stihne obehať rozvetvených rodinných príslušníkov. Rodák z Kežmarku má pokrvných príbuzných roztrúsených pod Tatrami, vraví, že tak pol na pol v Poprade i Kežmarku. V jeho rodisku žijú ešte bratanec a sesternice. Tento ľavý krídelník neprišiel na Slovensko pochopiteľne sám, ale s manželkou Natashou, Američankou. "Už tuším piaty raz priletela so mnou do Európy. Vždy je to pre ňu výnimočná udalosť, na ktorú sa teší. Rada sem chodí, nevie sa dočkať Tatier, ale hlavne kuchyne mojej mamky. Zvlášť palacinky jej šmakujú, no pochutí si na každom jedle," uviedol východniar a nebránil sa i ďalšej ľudskej téme, ktorou je očakávanie narodenia ratolesti. Jeho polovička je tretí mesiac v požehnanom stave, koncom novembra je plánovaný termín pôrodu. "Už sme z toho rozrušení, trošku i nervózni. Pohlavie si dáme pravdaže zistiť po návrate za more." Vychádzajúc z rodokmeňa jednej i druhej strany možno väčšie šance sa dávajú dievčatku. "Hlavná vec, aby to malé bolo zdravé."
Ľuboš Bartečko sa pomaly stretáva aj s chlapcami, ku ktorým má blízko herne či ľudsky. Bol na svadbe Podkonického, stretol sa s Obšutom. S Demitrom je dohodnutý na stretávke pri golfe. Akurát sa nedostal do kontaktu s Handzušom, Suchým či Bondrom. Ktovie, možno sa uskutoční aj nejaké posedenie pri guláši. Určite sa bude pýtať tých, ktorí boli na MS, aj na to, ako to tam bolo a bude si zároveň oživovať svoje nádherné spomienky na šampionáty 2000 v Petrohrade a 2002 vo Švédsku. Tentoraz si po bronz, žiaľ, nemohol odskočiť. "Mrzelo ma, že som musel odrieknuť nakoniec účasť na šampionáte v krajine tisícich jazier. Avšak zdravie bolo na prvom mieste, nebol som celkom fit. Nemohol som si dovoliť takýto risk a navyše to bolo pred zmluvou. Predtým som sa tešil, no nepríjemné okolnosti mi skrížili plány."
Ešte v čase, keď účinkoval v St. Louis, zistil, čo to je, keď neistota dodrví ambície. Vtedy ho dva razy po sebe zradil členok. V uplynulej sezóne sa mu pritrafili ďalšie šlamastiky. Najprv si zlomil zápästie. Bolo to pri súboji pri mantineli po odohraní puku. Protihráč ho chcel nabrať a hoci ho minul, predsa mu ešte trafil rovno zápästie. Na ľade sa neobjavil dva mesiace. Vzápätí, len čo sa postupne rozbiehal, začali sa ozývať slabiny a nedali pokoj viac než mesiac. "Bolo to prvý raz, ale dúfam, že naposledy. Stále slabiny cítim, je to zradné zranenie. Raz som sa už poučil, keď po týždňovej maródke som nesmierne túžil nastúpiť proti St. Louis. Lenže sa mi to obnovilo a musel som zo zápasu odstúpiť. Pauza sa natiahla na viac týždňov."
Keď ho tréner štátnej reprezentácie František Hossa oslovil, aby prišiel na zraz, Bartečko neváhal ani minútu. Lenže po konzultácii s lekárom v klube i so svojím agentom usúdil, že by to nebolo rozumné. "Určite však nabudúce, ak budem zdravý a spomenú si na mňa, rád pricestujem."
Pred dvoma rokmi prišiel z tímu bluesmanov so želaním, že si viac zahrá, lebo posledné obdobie v St. Louis nebolo najšťastnejšie. Bol prvým Slovákom na súpiske Thrasher a veril, že pomôže pri postupe do play off. Toto však nevyšlo, no napriek tomu očakáva, že v Atlante zostane. "Lenže všetko sa môže stať. V NHL nič nie je vylúčené." Klub najprv musí navrhnúť znenie novej zmluvy, navýšiť hodnotu doterajšieho kontraktu o povinných desať percent a potom sa bude dať rokovať. Vzhľadom na to, že minulý ročník Tatranca bol kostrbatejší a štarty vystriedali dlhšie absencie, asi nebude môcť príliš vyskakovať. "Možno je na tom niečo pravdy, ale koniec zápolení mi celkom vyšiel. Priznávam, že som odohral pomerne málo zápasov, ale uvidím, ako sa veci vyvinú." Slovenský legionár zvládol 37 duelov, menej absolvoval (32) len pri vstupe do NHL v Blues, kde sa objavil po príchode z farmy. "Nikdy som takto dlho zranený nebol. Viac ako polovicu sezóny som bol mimo. Fyzicky i psychicky je určite náročné vrátiť sa do diania. Navyše sa to stalo pred vypršaním zmluvy, vtedy, keď som chcel najviac ukázať, že si peniaze zaslúžim. Prišlo to akoby naschvál . Nič sa nedá robiť, treba sa pozerať dopredu a veriť, že nabudúce to bude ešte lepšie." Ľuboš v kanadskom bodovaní zvlášť neexceloval, ale štatistika 7+9 zodpovedá viac než trojmesačnej prestávke. Slúži mu ku cti, že sa dokázal rýchle adaptovať a vrátiť sa do pôvodnej hernej pohody. V predminulom ročníku pre zaujímavosť zaznamenal v 71 stretnutiach 13 gólov a 14 asistencií, takže približne si uchoval svoju fazónu v koncovke. "Najťažšie mi bolo v období, keď som sa už cítil fajn po doliečení zápästia, no odrazu vyskočili slabiny. A akurát na konci, ako som už bol rozbehnutý, sa zápolenia skončili."
Dva roky v Atlante. Čo mu dali a čo vzali? Náš legionár sa domnieva, že viac získal ako stratil. Najmä po zmene na poste kouča a nástupe Boba Hartleyho ožil. Pochvaľuje si, že sa ohromne veľa naučil a získal vedomosti, čo môže zužitkovať v ďalšej kariére. "Je to skvelý tréner a na výsledkoch sa to odrazilo. Predstihol predchodcu vo všetkých smeroch. V komunikácii, určovaní taktiky." Traduje sa, že kormidelníci v zámorí nie sú niekedy príliš prístupní a náchylní tolerovať slabôstky u zverencov. Hartley však práve v ponímaní a chápaní duše hráčov exceloval. "Bol ľudský a profesionálny zároveň. Ak videl, že niekto hral dobre, tak sa k nemu i správal. Akonáhle si všimol u hokejistu krízu, tlačil ho dopredu a snažil sa mu pomôcť prekonať nevýraznejšiu etapu. To ma nadchlo. Nikoho neodstrkoval, nezaznával, nenechával naboku. Išlo mu o to, aby každý z kolektívu bol v pohode. Neznamená to však, že bol zase benevolentný vo všetkom. Ak nám to nedošlo, odskákali sme si to na tréningu pod jeho tvrdou rukou. Mali sme pred ním rešpekt." Kouč prišiel k mužstvu akurát počas Bartečkovej maródky, no vedel, čo môže od neho očakávať. "Dal mi šancu a ja som sa chytil. Vedel vyburcovať a neprekážalo mu ani postavenie na chvoste tabuľky v základnej časti. Jasne nám dal najavo, že máme potenciál oprávňujúci hrať na úrovni tímov, čo išli do vyraďovacej časti. Dokázal nás presvedčiť, aby sme si viac verili. Naozaj nastal obrat a bojovali sme o play off. Hoci bolo neskoro, predsa sme sa tam tlačili." Atlanta pod vplyvom Hartleyho produkovala iný štýl, ktorý bol účinný. Ľuboš známy rolou včeličky a vybojovaním množstva pukov v nebezpečných priestoroch nikdy asi neprekvapí tým, že dá 40 gólov za ročník. Jeho prednosti sú v inom. "Hral som s Kovalčukom. Je to typ, čo potrebuje niekoho, kto mu čistí priestor, zabezpečuje ho, forčekuje. Vybojoval som preňho puky v rohoch a zaskakoval i zaňho v bránení, lebo jeho defenzíva nie je ideálna."
Atlanta je kolektív zložený z mladých hráčov. Sú to robotníci, ale nájdu sa i osobnosti cenné v streľbe Kovalčuk, Heatley. Ide o vyrovnané mužstvo, ktoré je hladné po úspechoch. "Dostali sme od Hartleyho nové impulzy, získali chuť na lepšiu hru. Ak to vydrží, tak nabudúce sa určite popasujeme o play off." Práve obchádzanie mét, v ktorých sa hrá o Stanleyho pohár, trochu i deprimuje, zráža morálku hokejistov. "Ak sa na konci sezóny vie, že nejde o nič, každý aktér sa s tým zložito opasuje. Lenže my sme živili teraz i malinkú nádej na postup. Hodlali sme ukázať súperom, že v nastávajúcom ročníku to nebudú mať ľahké a budeme silnejším konkurentom. Už teraz sa teším na nové súboje. Kouč vie, ako na to, pôsobil v Colorade, získal Stanley Cup. Pomôže nám, my pomôžeme zase jemu. I preto by som radšej zostal na súpiske." ktovie, možno raz Atlanta napodobní Anaheim. Pravda, potrebuje vystužiť rady dvoch-troch osvedčených bekov. Práve menšia zrelosť je asi najväčším hendikepom, hoci sú tam i borci, ktorí sa dopracovali k triumfu v NHL.
Kým v St. Louis bol Bartečko na jednej hokejovej i ľudskej vlne s ďalšími našimi ďalšími hokejistami Demitrom a Handzušom, teraz je v Atlante sám. "To ale neznamená, že trpím, sme dobrá partia, v ktorej majú prím Česi. A tieto väzby si rovnako cením," pripomenul Ľ. Bartečko
