Streda, 20. január, 2021Meniny má Dalibor

Polieva, kosí, vybudoval bufet a posilňovňu. Treba robiť srdcom a nie z povinnosti, tvrdí

Ivan Mriška|Publikované 30. nov 2020 o 07:15

Je dušou klubu.

Keď v dedinke Jablonica pri Senici poviete meno MÁRIO BURAN, každý sa usmeje. Vie, že ide o človeka, ktorý zasväcuje miestnej Telovýchovnej jednote celý život.

Polievate ihrisko, kosíte a staráte sa o bufet. Nedávno ste dokonca vybudovali posilňovňu. Ako to stíhate?

Popritom pracujem v závode na trvalý pracovný pomer a chodím chystať drevo do lesa. Takže sa nenudím, spím pomenej. Keď však človek chce, všetko sa dá. Treba robiť srdcom a nie z povinnosti. Moje bije pre futbal a TJ Tatran Jablonica.

S bufetom mi našťastie pomáha manželka a ďalšie dievčatá. Touto cestou im preto ďakujem, pretože to niekedy nie je jednoduché.

Aj hrávate?

Občas. Ale našťastie nie často. Je to zväčša pre zranenia, ktorých sme mali na jeseň viac ako dosť. Občas sa na ihrisku vyskytnem kvôli pár menej disciplinovaným, ktorí na zápas jednoducho neprišli.

Človeka takéto správanie zamrzí. Niekedy si poviem, že už stačilo a na všetko sa vykašlem. Ale stále je v mužstve viac tých, ktorí chcú. Tí ostatní sa dajú ľahko nahradiť.

Za našich čias to bolo inak.

(Autor: archív klubu)

Ako?

Na tréningy a zápasy sme chodili vo veľkých počtoch s láskou. Bolo nás minimálne 15 a vždy mal kto nastúpiť. Áno, aj my sme chodili na zábavy, ale vždy mal kto hrať.

Stalo sa, že jeden – dvaja chýbali, ale nie osem kusov. Žeby sme nezložili jedenástku.

Nedávno sa nám stalo, že sme museli volať chlapcov, ktorí futbal roky nehrávajú. A to je tak akurát na zranenie.

Prečo mladí chalani nechodia?

Majú iné priority. Keď nemusia urobiť nič naviac, mnohí to jednoducho neurobia. Všetko dostanú pod nos bez väčšieho úsilia a sú tak spoľahnutí na druhých.

Netuším, čo bude s futbalom, keď skončí naša generácia s fungovaním okolo neho. Snáď si mladí od nás niečo zoberú a v budúcnosti zužitkujú.

Kde ste hrávali vy?

Celý život hlavne v Jablonici. Chvíľu som bol vo vyššej súťaži v susednej Cerovej, ale hrával som prevažne doma. Boli sme silný ročník, rád spomínam na staré časy.

Po tridsiatke som mal meniskus kolena, ale dal som sa pomerne rýchlo dokopy. Občas to cítim aj teraz, ale snažím sa udržiavať. Zimnú prípravu vždy absolvujem s tímom a chodím si s chalanmi aj zacvičiť do posilňovne.

Žijem s nimi. Ale ako hovorím, najradšej som, keď hrajú mladí. Momentálne je tu kvalitný tím, pôsobí u nás viacero futbalistov, ktorí hrali vyššie dorastenecké súťaže.

Šikovní chalani, dovolím si tvrdiť, že momentálne je v Jablonici lepší tím ako za našich čias.

(Autor: archív klubu)

A čo kvalita šiestej ligy kedysi a dnes?

Aj tá sa posunula dopredu. Hrá sa tu veľa dobrých zápasov. Je to tým, že viacero kvalitných celkov sa posunulo z piatej ligy do okresu.

Celkovo mi súťaže ObFZ Senica prídu na solídnej úrovni.

V poslednej dobe hráme dobre, začali hojne chodiť diváci. Aj na zápasy von. Dokonca kúpili nové dresy a lopty.

Máme skvelú partiu mladých hráčov, vekový priemer je 22 rokov. Keď budú všetci poctivo chodiť a nehľadať výhovorky, klub môže ísť raketovo nahor.

Vďaka čomu máte takú výbornú partiu?

Sú tu všetko mladí chalani, ktorí sa poznajú odmalička, buď z klubov alebo zo školy. Navyše, my vo vedení sa im snažíme vytvoriť podmienky, aby im nič nechýbalo. Či už technické zázemie alebo posedenie s občerstvením.

Koľko zápasov z jarnej časti budete musieť dohrávať?

Štyri. Čaká nás nahustený program. Mohlo by sa začať skôr na umelých trávach, pretože ihriská zrejme nebudú spôsobilé. A aby sa zbytočne nezničili.

Vy máte aké ihrisko?

Veru nie dobré. V lete je tvrdé a keď poprší je zas mäkké. Je postavené na ílovitej pôde a my s tým nemáme čo spraviť. Aj súperi sa sťažujú.

Hnojíme to, možnosť je prepieskovať ho. To je však všetko. Ostatné je otázka peňazí a tie momentálne na rozsiahlu rekonštrukciu nemáme. Pomohla by dotácia.

Kto váš klub podporuje?

Drobní sponzori a hlavne obec. Starosta je veľký fanúšik, tiež bývalý futbalista. Vážime si jeho podporu, chodí sa pozerať aj na zápasy.

Aké máte futbalové prianie?

Aby chlapci tvorili partiu a nerobili skupinky. Pretože jedine spolu a nie individuálne dosiahnu dobré výsledky, na ktoré budú ako starší spomínať.

Aby nehrali futbal pre peniaze, ale srdcom a preto, že chcú a nájdu si pri futbale priateľov na celý život.

A hlavne, aby skončila pandémia a robili sme to, čo máme radi. My všetci na Slovensku.

(Autor: archív klubu)


Ivan Mriška sa špecializuje sa najmä na nižšie futbalové súťaže na Slovensku. Sám ešte aktívne hráva ako brankár. Niekoľko rokov pracoval pre regionálne noviny MY v Petitpresse.

Súvisiace články

© Copyright 2021 | Športnet, s.r.o.