Utorok, 26. január, 2021Meniny má Tamara

Petráš obkladá kúpeľne. Potrebujem uživiť rodinu, vraví tréner Prešova

Publikované 27. nov 2020 o 09:00

S manuálnou prácou problém nemá. V Tatrane asi končí.

Autor fotky: Viktor Zamborský

PREŠOV. V Prešove si už na to fanúšikovia zvykli. Začiatkom leta je to smutný kolorit.

Pravidelne sa pred začiatkom sezóny pýtajú: Čo bude s futbalovým Tatranom?

Kedysi úspešný klub vypadol za dva roky z Fortuna ligy až do tretej ligy a pred týmto ročníkom bolo do poslednej chvíle otázne, či sa vôbec do nej prihlási.

Opakujúci sa kolobeh problémov sa teraz ešte zrýchlil. S druhou vlnou pandémie prišli zásadné otázniky ešte pred príchodom zimy.

Pritom keď sa vlani stal trénerom mužstva bývalý hráč Šarišanov Peter Petráš, zdalo sa, že by sa v treťom najväčšom slovenskom meste mohlo blýskať na futbalovo lepšie časy.

Bývalému reprezentantovi Slovenska, ktorý má na konte vyše 150 ligových štartov, zverili aj post športového riaditeľa a do realizačného tímu si so sebou priniesol perspektívneho asistenta Jozefa Kováča.

Po poldruha roku, keď sa viac nehralo, než hralo, to vyzerá tak, že ich pôsobenie v Prešove je na konci.

„Som zo všetkého znechutený,“ priznáva Petráš, ktorý pred pätnástimi rokmi gólom spustil famózny obrat Artmedie Petržalka v skupinovej fáze Ligy majstrov na ihrisku Porta.

Medzičasom sa vrátil na opačný koniec republiky. Aj preto, že ho denno-denne zamestnáva práca. A nie je ňou futbal.

Tretia liga je od polovice októbra pozastavená. Čomu sa teraz venujete?

Som doma na západe Slovenska, bývame neďaleko Bratislavy. Venujem sa rodine a chodím do práce. To je momentálne moja najväčšia zmena.

Aké máte informácie z Prešova?

Momentálne asi žiadne. S majiteľom klubu som bol naposledy zhruba pred piatimi týždňami. Rozprávali sme sa o niektorých veciach, potom sme si napísali dve-tri esemesky, ale odvtedy sme v kontakte neboli. Akurát, čo si prečítam od chlapcov v skupine na WhatsAppe a podobne. V súčasnosti nemám veľmi čas riešiť mobily alebo internet, takže informácií veľa nie je.

Neviete, čo bude ďalej?

Neviem, absolútne. Keďže nastala táto situácia ohľadom korony, v amatérskom športe nie je momentálne čo riešiť.

Považujete vaše pokračovanie v Prešove za reálne?

Skôr to vidím tak, že končím. Mám rodinu a potrebujem prácu, aby som ju dokázal uživiť. Čo keď príde tretia či štvrtá vlna, čo bude potom? Potrebujem mať istotu.

Nechávate si ešte otvorené zadné dvierka?

Tie sú otvorené vždy. Len momentálne som dosť znechutený z toho všetkého, čo sa deje. Radšej ani šport neriešim a venujem sa aktivitám, ktoré teraz mám.

Váš asistent Jozef Kováč bol zároveň trénerom štvrtoligových Župčian. On je na tom podobne?

To je skôr otázka na Jožka. Po príchode korony je každý v neistote, ale rozprávať za neho nemôžem.

Trénujú hráči v súčasnosti aspoň individuálne?

Žiadne individuálne plány sme im nedávali, ale sú dospelí a určite chodia trénovať, zabehať si a možno do telocvične alebo von si s partiou zahrať futbal. Je na každom hráčovi, či sa venuje sám sebe, alebo to zoberie tak, že keď sa netrénuje, tak nemusí ani on.

Na konci novembra si už tímy plánujú priebeh zimnej prípravy. Prešov v tejto chvíli nemá dohodnuté nič?

Mal som nejaké telefonáty ohľadom zápasov, ale neriešim absolútne nič, keďže neviem, čo bude. Nechcem niečo dohadovať dopredu, aby som potom nemusel obvolávať ľudí a rušiť dohodnuté na poslednú chvíľu.

Vraj v klube nemáte vyplatené peniaze za niekoľko mesiacov. Niektorí údajne od leta. Je to pravda?

K tomu sa nechcem vyjadrovať. Mne je to veľmi ľúto. Prešov je klub, ktorý mám v srdci, niečo som v ňom prežil a stále ma mrzí vypadnutie z ligy spred siedmich rokov po domácej prehre s Trnavou v poslednom kole. Tatran som chcel teraz vrátiť aspoň do druhej ligy.

Kam by mohli viesť vaše kroky, ak v Prešove pokračovať nebudete?

Mám nejaké ponuky, či už je to v U19 alebo z mužstva, ktoré som predtým trénoval a chceli ísť na postup. Uvidíme. Momentálne som futbal odsunul na vedľajšiu koľaj a musím si v hlave trochu upratať veci. Aby som vedel, či to má vôbec zmysel alebo nie.

Hovoríte o FC Jelka, účastníkovi V. ligy ZsFZ. Odkiaľ máte ponuku z devätnástky?

O tom by som ešte nechcel hovoriť, lebo aj tam som si zobral čas na rozmyslenie. Momentálne sa nikam neponáhľam. Skôr ma láka mužský futbal, takže možno by som to skôr súhlasil s návratom do Jelky. Sú tam ľudia, ktorých poznám, futbal 'žrali' a robili všetko pre to, aby sme boli spokojní ja i hráči. Tak by to malo fungovať. Keď sa teraz dozvedeli, aká je moja situácia, hneď ma oslovili, či by som si vedel predstaviť návrat.

Existuje možnosť, že vo veku 41 rokov budete pokračovať ako hráč?

Možno si niekam na dedinu ešte pôjdem kopnúť. V Župčanoch som to ako-tak zvládal, ale či sa mi bude chcieť, to teraz neviem.

Spomenuli ste, že sa venujete práci. Akej?

Stavbárčine. Ide o obklady a podobné veci, ktoré sa robia na stavbách. Začínal som s tým ako sedemnásťročný a teraz som sa k tomu vrátil. Baví ma to a aj kolektív mám dobrý.

Robíte každý deň?

Áno. Máme toho veľa, domov chodím unavený. Niekedy máme robotu navyše aj v sobotu a nedeľu, takže je toho až-až.

O slovo sa už hlási zima. Robíte vonku či dnu?

Teraz obkladáme kúpeľne, takže sme vnútri v teple, čo je fajn.

Kedy mávate ráno budíček?

O pol šiestej. Pri futbale som tak skoro nevstával, ale zas niekedy som kvôli nemu nespal v noci. Takže to asi zapadá do seba. Ranné vstávanie mi vôbec nevadí.

Pripúšťate, že by ste v mimofutbalovej sfére zostali natrvalo?

Nikdy som nemal problém s manuálnou prácou a ani sa za to nehanbím. Niektorí športovci sa po skončení aktívnej kariéry nevedia zaradiť, ale to nie je môj prípad. Aj vo firme ma radi privítali naspäť. Robil som tam už počas prvej vlny a boli spokojní. Takže keď prišla druhá, volali mi, aby som sa vrátil.

O futbalistoch sa neraz vraví, že si nevážia svoju prácu, kým si nevyskúšajú inú. Môžete to potvrdiť?

Ťažko povedať. Ja som si futbal vážil vždy a som rád, že sa mi podarilo dosiahnuť to, v čo možno veľa ľudí ani neverilo. Napriek tomu som ostával nohami pevne na zemi. Vedel som, že raz príde čas, keď sa moja kariéra skončí. Ale zároveň som si bol istý, že sa dokážem zaradiť aj inak než v športe, a to sa mi potvrdilo.

Dali by sa u vás pracovné povinnosti zladiť s futbalom?

Počas pôsobenia v Jelke som popri robote trénoval trikrát do týždňa plus zápas a ešte som vtedy aj hrával druhú ligu. Takže teraz by som to stíhal ľavou zadnou.


Súvisiace články

© Copyright 2021 | Športnet, s.r.o.