HUMENNÉ. Volejbalisti ŠK Chemes Humenné získali v histórii klubu ôsmu medailu. Popri zisku tria majstrovských titulov, jednom bronze, doplnili zbierku štvrtým striebrom.
Na ceste k obhajobe titulu im bol poslednou prekážkou Volley team UNICEF Bratislava. „Biele tigre“ nedovolili chemesákom tešiť sa, finálovú sériu vyhrali 4:2.
Chemesáci vstupovali do play-off z prvého miesta po nadstavbe, teda najvýhodnejšej pozície, čo však vo finále znamenalo najmä psychicky náročný úvod. Dvakrát doma vyhrať.
„Bolo potrebné stotožniť sa s tým, že hráme s favoritom celej súťaže, na druhej strane však najdôležitejší aspekt vychádzal z nášho prvého miesta po nadstavbe, že máme v sérii zápas doma k dobru. Kľúčové pre konečný úspech bolo poraziť súpera v domácom dvojzápase, koncovky tretieho a štvrtého setu druhého zápasu boli zlomové a akoby našu psychiku následne obaľovali,“ konštatoval Richard Vlkolinský.
Z 19:24 „len“ 25:24
Po prvom tesnom víťazstve to bol boj aj na druhý deň. V treťom sete druhého zápasu finálovej série sme dokázali otočiť z 19:24 na 25:24. Chýbalo málo.
„Začať sériu dvoma víťazstvami doma bolo dôležité, na druhej strane to bola 'sakra' ťažká úloha. Dôležitosť prvého setu vnímali obaja, chcelo to vyhrať aj druhýkrát. Očakával som náročnú, dlhú sériu, ale viera, nezviazanosť by bola na našej strane. V hlavách by sme mali, že sa dajú porážať, že sme doma silní, a práve tú výhodu domáceho duelu v rozhodujúcej fáze máme na svojej strane. Zvrátiť z 19:24 na víťazstvo v sete, či následne vyhrať aj zápas a takto zlomiť súpera by bolo super, nič viac pred ďalšími zápasmi sme nemohli chcieť. Škoda, že to tak nebolo, znamenalo by to veľa,“ poznamenal kouč chemesákov.
Dvakrát vo finále rovnaká dvojica súperov, v Slovenskom pohári i extralige. Chemesáci sa v oboch prípadoch dívali „bielym tigrom“ na chrbát.
„Po mojom príchode na lavičku bolo cieľom stabilizovať družstvo, zabojovať o najvyššie méty. Podarilo sa nám dostať do finále v pohári i extralige, ale vrcholom ľadovca by určite bol zisk aspoň jednej z trofejí. Finále pohára sme nezvládli, extraliga sa hrá v sérii, mohlo byť až sedem zápasov. Prezentácia hráčov mala byť väčšia, viac osobná, na mysli mám zápasy vonku, keďže sme v HANT aréne ani raz v sezóne neuspeli,“ mienil humenský tréner, ktorý práve v deň šiesteho finálového zápasu slávil 44. narodeniny.
Sklamanie, nie trpkosť
Ako kouč chemesákov získal Richard Vlkolinský piatu medailu, po dvoch zlatých tituloch, bronze na úvod sa zbierka rozšírila o druhé striebro. Nemá dnes trpkú príchuť?
„Trpkú nie, ale sklamaný som, lebo všetci sme sa mali so situáciou, ktorá vznikla, viac stotožniť. V spolupráci s hráčmi sme spravili veľa práce, sklamaný som z toho, že sa nepodarilo takmer všetko. Ak by sa nám podarilo vyhrať finálovú sériu, bolo by to senzačné, bolo by to potvrdením toho, čo hráči oddreli,“ dodal Richard Vlkolinský.
Strieborní chemesáci
Nahrávači: Stanislav Soták, Jakub Hriňák, Maroš Kasperkevič;
smečiari: Milan Javorčík, Milan Lízala, Martin Pavelka, Tomáš Varšo;
blokári: Milan Mizerák, Jakub Joščák, Jakub Bališin, Peter Mlynarčík;
univerzáli: Mikolaj Sarnecki, Ján Leškanič;
libero: Marcin Krys;
Richard Vlkolinský (tréner), Dávid Šalata (kondičný tréner), Benita Gábor Sarnecka (fyzioterapeutka), Jozef Kováč (masér).
mšk
