O tom, prečo Česi môžu a my nie

Stalo sa mi to aj pred ôsmimi rokmi. Je to náhoda, proste to tak vyšlo.

Počas majstrovstiev sveta v hokeji konaných na Slovensku som sa ocitol v Prahe. Teraz znova.

Nič za tým nehľadajte, len tak vyšlo.

Najprv teda krátky flashback. V roku 2011 zvádzali v Bratislave slovenskí reprezentanti márny boj s českými bratmi, sledoval som ho s partiou Čechov v jednom podniku, nejako ma tolerovali, zvlášť pri takom jasnom priebehu zápasu.

Šampionát dopadol smutne. Čo sa môže - ale snáď nemusí - zopakovať.

Teraz som sa na úvod šampionátu ocitol v Prahe.

Vo vyľudnenej stovežatej nebolo ani živej duše, všetci sa odsťahovali do Bratislavy fandiť svojim.

No dobre, toto som prestrelil, ľudí v Prahe plno a v čase, keď mali naši premiéru s Američanmi, štartovali Česi so Švédmi.

Oba zápasy sa pomerne prekvapujúco skončili víťazstvom domácich. Myslím tým samozrejme aj Čechov v Bratislave.

Hospody teda mali program vybúkovaný, no v Slovenskom dome, vedenom Exprešovčanom Vladimírom Skalským, sa mal púšťať slovenský zápas.

Už som sa aj naň chystal, no napokon sa rozhodli, že tam budú púšťať až ďalšie duely.