Namiesto Interu Miláno hral proti Viničnému. Halenár to bral rovnako

Prečo ste sa rozhodli v lete vrátiť do Petržalky?

„Mal som aj iné ponuky, ale nič nebolo konkrétne. Bol som na nejakých skúškach, ktoré mi nevyšli. V Petržalke som prežil krásne tri roky. Hral som s ňou v Lige majstrov a v jednom roku vyhral slovenskú ligu i pohár. Na klub som spomínal len v tom najlepšom a aj preto som sa vrátil.“

Na domácich zápasoch máte veľkú divácku podporu. Neprekvapuje vás to na zápasoch štvrtej ligy?

„Keď som prišiel na prvý domáci zápas a uvidel takmer tisíc divákov, nemohol som tomu uveriť. Bolo to fantastické. Na štvrtú ligu je to neuveriteľné číslo. Niekde toľko ľudí nepríde ani na prvú ligu. Fanúšikovia klub milujú. Na útulnom štadióne vidia pekné akcie, góly, takže majú dôvod prísť.“

Počas kariéry ste hrali na milánskom San Sire, v Porte i v Glasgowe s Celticom i Rangers. Aké to pre vás je zrazu hrať vo Viničnom, Kalinkove či Jakubove?

„Beriem to v rovnakom meradle, ako keď sme pôsobili v Lige majstrov a išli hrať k silným európskym tímom. Vždy sme chceli zahrať čo najlepšie. Aj teraz sa proti nám snažia mužstvá špeciálne namotivovať. Hráči idú na dno svojich síl a potom sú do stredy vybavení. Petržalka má svoje meno a keby som bol na opačnej strane, bolo by to rovnaké.“

Doma hrávate na umelej tráve, kým vonku si okrem súpera musíte poradiť aj s nekvalitným trávnikom. Je to náročné?

„Zápasy vonku nie sú jednoduché. Na dedinách a menších štadiónoch majú často hrboľatú prírodnú trávu. Trochu nám to znemožňuje hrať náš kombinačný futbal, ale podmienky sú pre oba tímy rovnaké.“

Ako sa správajú fanúšikovia na dedinských štadiónoch? Cítite nevraživosť?