Najreálnejší scenár Lokomotívy podľa Zvaru: Nižšia súťaž pre áčko, prioritou mládež a ihrisko

KOŠICE. Keď začiatkom roka došlo k oficiálnemu predstaveniu nového manažmentu Lokomotívy Košice, medzi futbalovou verejnosťou zarezonovala najmä osoba Vladislava Zvaru.

Mnohí majú dodnes pred očami jeho brilantnú kopaciu techniku, či už vo farbách Tatrana Prešov, 1. FC Košice alebo slovenskej reprezentácie.

Rovnako úspešný chcel byť Zvara aj vo funkcii generálneho manažéra Lokomotívy Košice.

Od začiatku sa netajil tým, že postavenie na chvoste druhej ligy nie je pozícia hodná tejto tradičnej futbalovej značky.

Keď sa po polroku znova postavil pred zástupcov médií, z jeho tváre sa zračil smútok, nehovorilo sa mu vôbec ľahko.

Klub sa napriek zvládnutiu záchranárskych bojov v nasledujúcom druholigovom ročníku nepredstaví.

Ako bude pokračovať, a či vôbec, je v tejto chvíli nejasné.

Začnime najpodstatnejšou informáciou týchto dní. Lokomotíva nevyužije možnosť štartu v druholigovej sezóne 2019/20, nepodala si prihlášku.

„Ako už bolo publikované, spoluinvestor si rozmyslel svoje pokračovanie v klube a oznámil nám to tesne pred prihlásením sa do súťaže. Iná možnosť ako nepodať prihlášku preto nebola. Musíme si počkať na stredajší príchod majiteľa Dovhanyča. Dôjde k stretnutiu s hráčmi, mládežníckymi trénermi a uvidíme, čo bude ďalej.“

Definitívne stanovisko nepodať prihlášku padlo až v sobotu, alebo už skôr?

„Až v sobotu. Dovtedy stále existovala možnosť pokračovať. Nikto do toho nešiel s tým, že tu budeme len do leta. Ak áno, bolo by zbytočné vyvíjať nejakú iniciatívu, oslovovať kamarátov. Treba sa im poďakovať i ospravedlniť za vzniknutú situáciu. Všetci vrátane trénerov a hráčov sme do toho dali nemálo energie, po športovej stránke sme to zvládli. Stalo sa však to, čo nikto nečakal. Prehru, ktorú sme nezapríčinili my, musíme prijať a spraviť všetko pre to, aby sme to zachránili.“

Poznáte detailne príčiny rozhodnutia investora nepokračovať v Lokomotíve?

„Zatiaľ len stroho. Plány pritom boli také, že tohto roku by sa malo ísť na postup, respektíve sa oň minimálne pokúsiť zabojovať. Všetko sa pripravovalo na to, že sa to správne oživí. Hráčsky i trénersky. Od tohto zámeru zišlo a teraz sme v situácii, že zatiaľ nevieme, čo ďalej. Verím, že zachránime, čo sa dá a nebudeme sa musieť hanbiť.“

Majiteľ klubu Jurij Dovhanyč priznal, že angažovanie brazílskych hráčov, ktorých klub plánovať posúvať do lepších súťaží, nevyšiel.

„Je pravda, že tento problém nastal. Brazílčanov sme my nevyberali, zodpovednosť bola na pleciach ľudí, ktorí došli do klubu. Tréner, ktorý ich tu doniesol, nám niečo tvrdil, ale realita bola taká, že na druhú ligu a časom i na prvú mali možno dvaja-traja. Celkovo to nesplnilo očakávania, že nám Brazílčania zachránia súťaž.“

Dovhanyč tiež spomínal snahu o predaj klubu za symbolické euro. Bez úspechu, záujemca sa vraj nenašiel.

„Majiteľ žije v Prahe a mám informácie, že niečo sa riešilo. Existoval potenciálny partner, ktorý by to mohol prevziať a pokračovalo by sa. Výsledok však vieme, nepodarilo sa. Teraz asi nehrozí, že by to niekto za euro vzal.“

Hrozí Lokomotíve zmiznutie z futbalovej mapy?

„Spravíme všetko pre to, aby k zániku klubu nedošlo. Bola by to veľká škoda skrz mládeže i celkového fungovania športu v Košiciach. Osobne si nemyslím, že to skončí katastrofou v podobe úplného zániku.“

Existuje alternatíva, že A-mužstvo bude pokračovať v tretej lige?

„V tejto chvíli neviem, či to má význam. Ak ale máme pokračovať, tak A-mužstvo budeme mať určite.“

Majú hráči momentálne voľnú ruku? Môžu si zháňať nové kluby?

„Lokomotíva doposiaľ nebola profesionálny klub, chlapci nemali zmluvy. Takže voľní sú, hoci predpokladám, že gro z nich chcelo v klube pokračovať. Dokonca aj niektorí, ktorí odišli, prejavili záujem sa vrátiť. Ak áčko bude pokračovať na nižšej úrovni, pre hráčov to nebude zaujímavé. Ich kvalita je totiž minimálne druholigová, niektorých prvoligová. Ak to bude možné, budeme sa snažiť im pomôcť v presune inde.“

Podstatnou otázkou je, čo bude ďalej s mládežníckymi výbermi Lokomotívy?

„Štruktúra mládežníckych družstiev, ktorú máme vybudovanú, je v celkom dobrom stave. Ako najväčší problém pri ďalšom pokračovaní vidím infraštruktúru. Lokomotíva nemá momentálne ani jedno vlastné ihrisko. Preto si ľudia, ktorí zostanú a budú mať záujem ďalej pokračovať, budú musieť rozmyslieť kde a za akých podmienok budeme hrať a zveľaďovať mládež. Bez toho sa nepohneme. Práve to vidím z dlhodobého hľadiska ako najschodnejšiu cestu. Hrať nižšiu súťaž u áčka a venovať sa mládeži a výstavbe ihriska.“

Do Lokomotívy ste vstupovali s optimizmom. Ako to vnímate teraz?

„Pred vstupom do klubu som si všetko preveril. Mal to byť dlhodobý projekt, počas ktorého sa tu niečo vybuduje. Preto som do toho šiel. Jedna vec je tá, čo sa povie, druhá je realita. Mrzí ma to, pretože v tom nevidím finančný problém, skôr naopak. Finančné zázemie na fungovanie klubu je v rámci slovenských pomerov na veľmi slušnej úrovni.“