Na Bolta by si Volko vo futbale trúfol

Prekonať čas 10,15 s na stovke? Ťažké, ale nie nemožné. Striebro na halových ME v Belehrade, zlato i striebro na ME do 23 rokov v Bydgoszczi, 15. miesto na MS v Londýne na dvojstovke a skvelý slovenský rekord 10,15 s na stovke, bronz na univerziáde v Tchaj-peji. Niet pochýb o tom, že šprintér JÁN VOLKO bude v závere roka v ankete o Najúspešnejšieho športovca Slovenska za rok 2017 figurovať poriadne vysoko. V rámci tohtotýždňovej návštevy Košíc súťažil Ján Volko na exhibičnom mítingu JBL Jump Fest v neortodoxnom šprinte na 50 yardov. Stále len 20-ročný mladík, čochvíľa študent 3. ročníka na Fakulte informatiky a informačných technológií Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, poskytol Korzáru nasledujúci rozhovor. Potvrdil v ňom skromnosť, rozhľadenosť a slovo, ktoré pri rôznych príležitostiach často opakuje – pokoru.

Zmenu, ktorá sa okolo vás za posledný rok udiala, ste mohli naplno precítiť aj v Košiciach. Pred rokom ste tu boli ako neznámy bežec, teraz už ako hviezda. Ten rozdiel je asi markantný, že?

„Samozrejme, k nejakým zmenám došlo. Minulý rok som tu bol skôr ako výpomoc, ukázal som deťom techniku štartu z blokov a snažil sa ich presvedčiť o tom, že atletika je krásny šport a aj v ňom sa dá veľa dosiahnuť. Teraz to už bolo iné, priamo som súťažil. Teší ma najmä to, že som opäť mohol ľudom ukázať, že je to šport pre všetkých.“

Vnímate udalosti v súvislosti s vašou osobou ako príjemnú zmenu alebo ste už stihli zažiť aj odvrátenú stranu popularity?

„Väčšinou je to príjemné. Pribudlo mi viac povinností, myslím mediálnych, pričom nie som typ človeka, ktorý by vyslovene bažil po pozornosti médií. Nemám však problém poskytnúť rozhovor, či do televízie, rádia alebo do novín. Beriem to ako príjemné starosti bez výrazných negatív. Budú už teraz na mňa zrejme kladené väčšie očakávania, ale snažím si to veľmi nepripúšťať a ísť do toho s chladnou hlavou.“

Čo vás napriek enormne náročnej sezóne prilákalo po roku znova do Košíc?

„Predovšetkým dobrý vzťah s organizátorom JBL Jump Festu Stanom Návesňákom. Bol jedným z prvých, ktorí nás podporovali ešte v čase, keď sme nemali také výsledky, pred ziskom jednotlivých medailí. Som rád, že sa toto podujatie znova uskutočnilo a že som mohol byť jeho súčasťou.“

Pri rozhovoroch pôsobíte zväčša vážne a sústredene. O východniaroch sa zas zvykne vravieť, že sú temperamentní. Neuvažujete o tom, že by ste svoj realizačný tím rozšírili o človeka z východu Slovenska?

„Zatiaľ asi nie. Neviem či by vôbec ešte bolo možné pribrať niekoho ďalšieho... Náš tím je už kompletný. Ak by sa však našla nejaká pozícia, som otvorený každému, kto by disponoval schopnosťami na úrovni a dobre by sa mi s ním spolupracovalo.“

Po sezóne zväčša nasleduje oddych, čo ale vo vašom prípade zrejme nehrozí, keďže ako vysokoškolákovi vám čochvíľa začne nový semester.

„Osemnásteho septembra mi začína škola, takže žiaden dlhý oddych to nebude. Mne však stačí aj jeden týždeň na to, aby som sa dostal z fyzického zaťaženia. Najdôležitejšie bude, aby som si vydýchol z celého toho súťažného stresu a to by sa malo bez väčších problémov podariť, keďže až do polovice októbra nebudem trénovať, nerátajúc nejaké rekreačné aktivity. Na fakulte sú ku mne veľmi ústretoví, za čo som im naozaj vďačný.“