spoluhráčov, protihráčov a priateľov však nezabudnuteľný "Bukši" ostane ešte dlho. Ako príklad človeka, ktorý dokázal byť úspešný na športovom poli, aj v civilnom zamestnaní.
Bol pri tituloch
Aj Ladislav Sokol bol pri tom, keď Červená hviezda Košice získala v roku 1962 prvý z celej plejády republikových titulov vo vtedajšom Československu. Celkovo si pripísal vyše tucta titulov a ušlo sa mu aj ocenenie Zaslúžilý majster športu. Po skončení kariéry bol istý čas aj lekárom košického mužstva. "K vodnému pólu som sa dostal v päťdesiatych rokoch, keď sa každú sobotu a nedeľu zvolávali na starú plaváreň deti a skúšali v plávaní na jednu dĺžku. Ak ste boli dobrý, ponúkli vám miesto v klube vodnopólistov. Vtedy začínala celá naša generácia," spomínal L. Sokol na vodnopólové začiatky v článku, ktorý sme v našom denníku uverejnili pred štyrmi rokmi, keď o ňom nakrútil dokumentárny film košický režisér Peter Begányi.
Ostane vzorom
Darilo sa mu však nielen na športovom poli, očarila ho aj medicína a vybral si dobre. Stál pri zrode oddelenia patológie v košickej Fakultnej nemocnici, kde bol dlhé roky aj primárom. Zaviedol prevratné novinky v oblasti biopsie. "Až do svojej smrti bol stále pri športe - rekreačne športoval. Bol a bude vzorom mladým športovcom ako sa dá sklbiť štúdium so športom a v oboch postaveniach dosiahnúť len tie najvyšie méty a ocenenia," zložil hold tejto veľkej osobnosti aj súčasný predseda vodnoólového oddielu ŠKP Viliam Illés.
Svojrázna charizma
Ladislav Sokol bol skromnou, ale bezpochyby charizmatickou osobnosťou. Keď si šel s kamarátmi zahrať futbal, vždy naboso. A bolo mu jedno, či sa hrá na tráve, škvare, betóne, alebo v telocvični. Neodmysliteľne k jeho osobe patril aj bicykel, na ktorom sa vozieval po Košiciach tiež len v šľapkách a kraťasoch, hoci aj v novembrovom nečase. Takto naňho budú spomínať najbližší, kým on už "košických čavargošov" ako s úsmevom nazýval svojich vodnopólových kamarátov - bude pozdravovať z druhého sveta.
