súvislosti s touto témou. Najnovšie túto hladinu opäť rozčeril prezident Medzinárodnej futbalovej federácie Sepp Blatter, ktorého k tomu vyprovokovali aj najnovšie korupčné škandály v Nemecku a Česku. Pre nemecký časopis Kicker sa vyjadril, že sa zasadzuje o to, aby
rozhodcovia v jednotlivých ligových súťažiach prestúpili na profesionálny štatút. Priemerný ročný plat rozhodcov by podľa Blattera závisel od súťaže, v ktorej by rozhodovali, ale tí najlepší by mohli zarobiť až 100 000 eur (približne 3,8 milióna Sk, pozn. red.) ročne. "Niečo podobné tvrdím už desať rokov. Pokiaľ budú rozhodcovia profesionáli, ubudne problémov ohľadom manipulovania zápasov. Každý rozhodca by si ročne prišiel na sumu 100 000 eur, ktoré by garantovali futbalové zväzy v jednotlivých krajinách v spolupráci
s klubmi. V profesionálnom futbale je dosť peňazí na to, aby sme dokázali adekvátne zaplatiť aj profesionálnym rozhodcom," poznamenal 69-ročný Blatter. V Anglicku a Francúzsku sú arbitri už profesionálmi a majú podpísané s vedením ligových súťaží oficiálne kontrakty, v Nemecku, Španielsku a Taliansku to tak nie je. Šéf FIFA pripomenul, že do desiatich rokov by mohli futbalové stretnutia pískať už len profesionáli. Na druhej strane zrejme o takej vysokej sume v ekonomicky oslabenom slovenskom futbale nemôže byť ani reči.
V ankete sme sa spýtali rozhodcov FIFA tri otázky:
1. Čo hovoríte na túto aktivitu prezidenta FIFA? Je vôbec niečo také reálne na Slovensku?
2. Mala by profesionalizácia rozhodcov vplyv na skvalitnenie ich výkonu oproti súčasnosti?
3. Boli by ste ochotný za týchto podmienok vzdať sa svojho zamestnania?
Richard HAVRILLA (38 rokov). Je jedným z troch spolumajiteľov firmy Izolex. S manželkou Miriam má dve dcéry 14-ročnú Michaelu a 11-ročnú Sašku.
1. Momentálne to asi na Slovensku nie je veľmi reálne, lebo je to celá kopa iných finančných problémov. Myšlienka pána Blattera je však jednoznačne správna. Rozhodcovia amatéri predsa nemôžu pískať profíkom. Futbalisti sú už dávno stopercentnými profesionálmi.
2. Myslím si, že je to jedna z ciest k zlepšeniu ich práce. Na druhej strany chyby rozhodcov tu budú stále, či budú profesionálmi alebo amatérmi. Je však pravda, že podozrení by rapídne ubudlo.
3. Určite áno.
Anton STREDÁK (41 rokov). Je majiteľom lízingovej a realitnej spoločnosti 1. NL v Nitre, ktorú vlastní so svojim švagrom, bývalým vynikajúcim futbalistom Ľubomírom Moravčíkom. S manželkou Žanetou vychovávajú dve dcéry - 19-ročnú Timeu a 13-ročnú Bianku.
1. Vo vyspelých futbalových krajinách už majú profesionálov. V týchto dimenziách sa pôjdu aj ostatní. Samozrejme, že by som to privítal aj na Slovensku, aby prvoligoví arbitri boli profesionálmi. Pochopiteľne, plat na Slovensku by som prispôsobil na naše pomery. Samozrejme, pre špičkových rozhodcov by bol aj navrhovaný plat na mieste. Takým je napríklad Ľuboš Micheľ z Top skupiny, ktorý rozhoduje v Lige majstrov, či medzištátne stretnutia. Ja patrím do kategórie medzinárodných rozhodcov a tu už by som trochu diferencoval odmeny. Či je to reálne? Ide o to, kto by to financoval. Platili by len kluby s národnými zväzmi, alebo by do tohto balíka prispievali FIFA a UEFA? Kluby by s tým určite nesúhlasili. Veď ich hráči nemajú také platy. Hovorím o Slovensku. V zahraničí 100 000 euro ročne nie je žiaden nadštandard.
2. Nepovedal by som, že rozhodcovia sú amatéri. Na zväze sa už roky všetci snažia, aby sme mali profesionálny prístup k povinnostiam.
3. Ak by platové podmienky boli v takých dimenziách, ako ja zarábam vo firme, tak určite áno. Je to koníček, venujem sa tomu, trénujem minimálne raz denne, niekedy i dvojfázovo. Aj pri menšej sume by som uvažoval o rozhodovaní.
Vladimír HRIŇÁK (41 rokov). Pracuje ako obchodný manažér. S manželkou Janou má tri deti - 14-ročného Rolanda, 6-ročného Vladimíra a 3-ročnú Danielku.
1. Som za profesionalizáciu rozhodcov, avšak táto ešte zďaleka nie je dotiahnutá do konca. Iní profesionalizmus je vo vyspelej futbalovej krajine a iný v menej vyspelej futbalovej krajine. To sa týka aj zárobkov. Naše sú neporovnateľné v porovnaní s talianskymi, anglickými či nemeckými. Nájsť optimálnu hranicu je veľmi ťažké a to bude podľa mňa najväčším problémom.
2. Čo sa týka technického, materiálneho a finančného zabezpečenia sme v našich pomeroch amatéri. Výkony však podávame profesionálne. Čo sa však týka vyspelých futbalových krajín, kde profesionalizmus rozhodcov existuje, tak arbitri zarábajú nadpriemerne.
3. Za takýchto podmienok určite. My, ktorí chodíme rozhodovať európske poháre a medzištátne stretnutia sa už jednoducho profesionálne musíme správať. Musíme byť teda na rovnakej úrovni ako naši kolegovia, ktorí sú oveľa lepšie platení ako my. Samozrejme tomu zodpovedá aj naša príprava, ktorá tiež spĺňa profesionálne prvky.
Ľuboš MICHEĽ (36 rokov). Je súkromným podnikateľom. Vlastní firmu Pneupex - veľko a maloobchod s pneumatikami. S manželkou Dankou majú 13-ročného syna Tomáša a 4-ročnú dcérku Bianku.
1. Už za predsedovania pána marka tu bola jedna taká iniciatíva, ktorý chcel, aby sa rozhodcovia sprofesionalizovali s tým, že by sa vytvorili určité kategórie. Rozhodcovia by tak mali fixný plat, ktorý by bol garanciou stáleho príjmu a rozhodovanie by bolo báze bonusov podľa výkonnosti, kvality rozhodovania a skupiny do ktorej patrí. Vtedy sa to neodsúhlasilo. Zrejme v ekonomicky slabších krajinách čas nedozrel na profesionalizáciu. Ide aj o to, aký je ten-ktorý zväz silný a ko to dokáža zvládnuť. Určite však v nie takých dimenziách, ako to prezentoval pán Blatter.
2. Určite by sa skvalitnili. Rozhodcovia dnes majú veľmi ťažké skombinovať tréning, rodinu, pracovné povinnosti a rozhodovanie. Do toho treba zarátať neustále zdokonaľovanie sa v jazyku či množstvo semináre. Je to dosť náročné. Človek si určí priority a vždy hľadá z čoho by ubral. Nedá sa bojovať na všetkých frontoch. Niekto na to dopláca. U niekoho práca, u iného rodina a u ďalšieho rozhodovanie. Hráči sú preto profesionáli,lebo okrem futbalu nemusia nič iné robiť. Sú tak zaplatení, že o nič sa nemusia starať. My sa v amatérskych podmienkach pripravujeme na maximum a možno máme k svojim povinnostiam lepší profesionálny prístup ako hráči. Ak by sme boli dobre zaplatení, mohli by sme redukovať pracovné zaťaženie a viac sa venovať rozhodovaniu. A hlavne by ubudlo pochybovačnosti a podozrievaní. Ľudia by prestali na túto tému debatovať. Nemali by na to dôvod.
3. Záleží od podmienok. Ak boli také, ako prezentovala FIFA, tak nepochybne. V našich podmienkach by som bol ochotný stať sa profesionálom aj za podstatne skromnejších podmienok - za polovicu, možno i za štvrtinu. Ak by to bolo aktuálne, tak aj za nižšiu cifru. Veď ešte môžem rozhodovať deväť rokov a zážitky z Ligy majstrov vám nik nezoberie a sú obrovskou motiváciou do ďalšieho rozhodovania.
Dušan KRCHŇÁK, predseda Komisie rozhodcov na SFZ
Čo hovoríte na túto aktivitu prezidenta FIFA?
"Myslím si, že treba urobiť nejaké kroky k profesionalizácii a v tomto smere k tomu nič nebráni. FIFA sa tým už dosť dlho zaoberá. Ešte za mojich aktívnych čias s nami robili rozhovor a spýtali sa nás, či by sme na to reagovali pozitívne a ako by sme sa s tým vysporiadali. Je to dlhodobá záležitosť a pre budúcnosť sa s niečim takým bude musieť rátať. Problém je len ten, ako profesionalizáciu rozhodcov vyriešiť legislatívne. Nie je predsa mysliteľné, aby bol niekto rozhodcom od 18 do 65 rokov a potom išiel do dôchodku... Sú to veľmi zložité veci, ktoré treba vyriešiť legislatívne. musia sa dotiahnuť veci so zdravotnou a sociálnou poisťovňou, okolnosti súvisiace s odchodom do dôchodku a podobne."
Práve v tom je problém. Väčšina rozhodcov má dobré postavenie v zamestnaní, viacerí pracujú v bankovom sektore iní úspešne podnikajú a teraz majú dilemu, či by sa toho vzdali, dali sa na dráhu profesionálneho rozhodcu, ale čo potom, keď dovŕšia hranicu 45 rokov?
"Presne tak. Trend je ten, že dobrý rozhodca môže byť len ten, ktorý má vytvorené super zázemie - rodinné ale aj ekonomické. Práve v tom je problém, ako vyriešiť túto dilemu. Možno viacero veľmi dobrých rozhodcov na západe by uprednostnilo súčasné zamestnanie. Niektorí sú naozaj veľmi vysoko postavení a majú dôležité funkcie."
Čo hovoríte na čiastku 100 000 euro? Sepp Blatter sa vyjadril, že by jumali dostávať špičkoví rozhodcovia. Na sume by sa podieľali jednotlivé zväzy a kluby.
"Na naše pomery ťažko diskutovať o tejto čiastke. U nás a v postkomunistických krajinách je iná ekonomická situácia, ako v Nemecku či Anglicku. Žiaľ, u nás je taká ekonomická situácia, aká je. Samozrejme, bude sa zlepšovať, no podľa nej budeme musieť zaujímať stanovisko. Komplikovaný by bolo aj honorovanie medzinárodných rozhodcov a arbitrov v národných futbalových zväzoch."
Podľa vás, aký by mohol byť na Slovensku platový strop, pri ktorom by sa dalo reálne uvažovať o profesionalizácii rozhodcov?
"Ekonomika nám neumožní, aby sme mohli vyplácať horibilné sumy. Cifru určite nepoviem, s ktorou by sa dalo uvažovať na Slovensku. Každopádne by bola diametrálne nižšia, oproti sume, ktorú zverejnil pán Blatter. My nemôžeme ani snívať o 100 000 euro. Môžeme na to rovno zabudnúť. Ešte veľmi dlho bude trvať, aby sme sa dostali na ekonomickú úroveň takejto požiadavke."
Ak by došlo k profesionalizácii rozhodcov, malo by to opodstatnenie? Zmenilo by sa niečo na ich výkonoch?
"Ak by bol profesionál tak vysoko honorovaný, tak aj jeho prístup, celkový prejav a výkon by boli určite ostro sledované a nemohol by si dovoliť robiť veľké lapsusy. Chyby samozrejme nevymiznú. Rozhodcovská chyba sa vyskytne aj u toho najlepšie plateného profesionála. Nik by všaj už nemohol niekoho podozrievať, že to urobil zámerne za nejaký úplatok. Myslím si, že by sa potom na rozhodcov pozeralo z iného zorného uhla. Všetci by vedeli, ako sú dobre zabezpečení a že chyby sa nerodia z bočných úmyslov, ale vyplývajú z hry. Najlepšie to môžeme dokumentovať na anglických rozhodcov. Veď ak by naši arbitri tak rozhodovali zápasy, ako v anglickej lige, tak by ste ma tu všetci roztrhali v zuboch - kluby i novinári. V Anglicku sa však na nich pozerá z iného pohľadu, sú už ekonomicky ďaleko vyššie zabezpečení."
Čisto hypoteticky. Ak by ste boli aktívny rozhodca a rozmýšľali ste o profesionalizme, opustili by ste svoje zamestnanie?
"Počas celej aktívnej činnosti som robil zástupcu riaditeľa v autoškole. Bol som vysokoškolsky vzdelaný človek, mal som doktorát z pedagogiky a mal som slušné, interesantné povolanie. Veľmi by som zvažoval, či by som sa na to dal. Lenže, bol som 15 rokov FIFA rozhodcom a futbsal mojím veľkým koníčkom. Keby som dostal takú možnosť, tak určite by som sa dal na profesionálnu dráhu."
Kde koľko zarábajú?
ANGLICKO: Špičkový rozhodca Graham Pohl má s anglickou FA podpísaný kontrakt na 49 000 libier ročne. K tomu dostáva za každý zápas 900 libier. V sezóne ich vedie okolo 20 (18 000 libier). Na medzinárodnej scéne si privyrobí okolo 10 000 libier za rok. Celkovo mu teda ročne vychádza približne 80 000 libier (asi 4 400 000 Sk).
NEMECKO: Rozhodcovia dostávajú za zápas 3 400 euro (asi 130 000 Sk)
HOLANDSKO: Zväz podpísal zmluvy s 20 prvoligovými rozhodcami. V zmluve je klauzula, že arbiter musí odpísakať minimálne 17-20 stretnutí za rok. Finančné podmienky sú veľmi dobré, ale bližšie nešpecifikovateľné.
ČESKO: Arbitri dostanú za zápas 15 000 Kč plus cestovné náklady (približne to vychádza na 20 000 Sk).
POĽSKO: Podobne ako v Česku. Rozhodcovia dostávajú peniaze tiež za zápas. Odmena je 2 400 zlotých (necelých 24 000 Sk).
ŠPANIELSKO: Zväz podpísal zmluvy s rozhodcami, ktoré im zaručovali príjem 12 miliónov pesiet. Pravda to bolo pred dvoma rokmi. Dnes už majú v Španielsku euro a o niečo vylepšené podmienky. Arbitri ročne zarábajú v prepočte okolo 3 milióny Sk.
RUSKO: Rozhodcovia dostávajú za zápas 3 000 dolárov (približne 85 000 Sk).
TALIANSKO: Na Apeninskom polostrove sú k strážcom pravidiel štedrí. Za stretnutie dostanú až 5 000 euro (približne 190 000 Sk).
JAPONSKO: Špičkový rozhodca, s ktorým sa ráta na MS má fixný mesačný plat 13 000 dolárov (okolo 370 000 Sk). Je pritom úplne jedno či odpíska dva zápasy alebo ani jeden.
SLOVENSKO: Naši arbitri dostanú za zápas 13 800 Sk. V odmene sú zahrnuté aj cestovné náklady.
