Nie je veľa slovenských futbalistov, ktorí toho počas kariéry preskákali viac ako MIROSLAV KARHAN.
Vyše dekády a pol bol neodmysliteľnou súčasťou reprezentácie a v počte štartov za národný tím ho v ére samostatnosti dosiaľ prekonal len Marek Hamšík.
Karhan ich má na konte 107, Hamšík aktuálne 120.
Štyridsaťštyriročný rodák zo Šulekova, ktorý ako hráč pôsobil v Trnave, Betise Sevilla, Besiktasi Istanbul a dlhé roky hrával aj v nemeckom Wolfsburgu i Mainzi, odovzdáva v súčasnosti svoje bohaté skúsenosti v pozícii trénera.
Nie však v zahraničí a ani v slovenskej najvyššej súťaži. Od zimy pôsobí v druholigovom Komárne, ktoré cez víkend prehralo v Košiciach 0:5.
Sobotňajší zápas sa hral na štadióne v Čermeli, ktorý má bohatú ligovú minulosť a bol aj dejiskom stretnutí v európskych pohároch. Spomínate si na nejaký váš zápas na ňom?
Priznám sa, že nie. Vnútorné priestory sa snažia domáci udržiavať, ale vidieť, že už má niečo za sebou. Pozitívne je, že v Košiciach stavajú nový štadión.
V začiatkoch vašej hráčskej kariéry zvádzala Trnava veľký boj práve s Košicami. Ako si spomínate na rivalitu z tých čias?
Bola skutočne veľká. Obaja sme hrali o titul, okrem toho sa medzi nás miešal Slovan. Zápasy v Košiciach, či to bolo v Čermeli, alebo ešte vo Všešportovom areáli, mali vždy svoj náboj.
V súčasnosti ste trénerom Komárna. Ako ste spokojný s úvodom sezóny?
Máme šesť bodov z piatich zápasov, čo nie je veľké terno. Bohužiaľ. Musíme avšak robiť ďalej, nič iné nám nezostáva.
Komárno je športovým fanúšikom známe skôr z basketbalu a najmä z kanoistiky. Aké sú tam podmienky pre futbal?