BRATISLAVA. Oslava majstrovského titulu futbalistov Plzne v máji 2015 bola dojímavá. No veľmi zvláštnym spôsobom.
Radosť sa miešala so smútkom. Plakali hráči, tréneri aj fanúšikovia.
Hoci sa pilo šampanské, lietali svetlice a všetci mali dôvod na radosť, bol v tom obrovský kus smútku.
Futbalisti mali zapálené cigary a každý mal dres s červeným číslom 28. Nad ním bol nápis "Titul pre Čiša".
Keď spoluhráči odprevádzali Mariána Čišovského na pódium, museli ho podopierať. Sám už chodiť nedokázal.
Jedenásťtisíc fanúšikov v tej chvíli skandovalo jeho meno.
Dojatý slovenský futbalista schovával uplakanú tvár do červenej šiltovky. Rukou si však búšil do hrude.
Telo schátra
Lekári mu len pár mesiacov predtým oznámili, že trpí amyotrofickou laterálnou sklerózou (ALS). Je to smrteľná diagnóza. Pre Čišovského sa v tom bode futbalový život skončil.
Pacientom s ALS nezvratne ochabujú svaly.
Nevládzu ani rozprávať, prehĺtať či dýchať a postupne môžu hýbať iba očami. Aj keď stále myslia, počujú a vidia, sú uväznení vo vlastnom tele, ktoré nedokážu využiť.
Telo pod vplyvom ALS chátra. Človek sa nedokáže o seba postarať, nedokáže chodiť. Jediné, čo funguje, je mozog.
Nakoniec im prestávajú slúžiť aj pľúca, až zomierajú udusením. Bývalý slovenský reprezentant zomrel cez víkend. Vo veku 40 rokov.
"Dnes je ten najsmutnejší deň. S ťažkým srdcom musíme oznámiť, že nás navždy opustil Marián Čišovský," informovala na sociálnych sieťach Viktoria Plzeň.
Najlepší krok bol prestup do Plzne
Málo slovenských hráčov sa môže rovnať bývalému stopérovi v počte úspechov.
Slovenským majstrom sa stal tri razy a rovnako trikrát vyhral aj Slovenský pohár. Na Slovensku hrával za Humenné, Inter Bratislava, Artmediu Petržalka a za Žilinu.
Po pôsobení v rumunskom Temešvári prestúpil do Plzne v roku 2011. Pritom ho vtedy lákal aj bratislavský Slovan.
V českom klube prežil najlepšie obdobie kariéry.
„Urobil som najlepší krok v živote. Som tu absolútne spokojný, až nadšený. Našiel som partiu, kde sa aj prehry riešia s nadhľadom,“ hovoril o prestupe do českého klubu.
„Staviame na ňom defenzívu. Je hravý, konštruktívny, ale pre nás veľmi dôležitý. Niekedy sa však pustí do väčšieho rizika, z čoho plynú zložitejšie situácie,“ opisoval ho tréner Pavel Vrba.
V mužstve sa stal šéfom obrany. Zahral si v skupinovej fáze Ligy majstrov 2011/2012 proti FC Barcelona či AC Miláno. A z tretieho miesta v skupine Plzeň postúpila do Európskej ligy.
Bránil hviezdy ako Lionel Messi, Zlatan Ibrahimovič či Edinson Cavani.
Tréner by titul vymenil
O rok neskôr ešte získal s Viktoriou český titul. Nasledujúci v roku 2015 už oslavoval so spoluhráčmi s podlomeným zdravím.
„Urobil pre nás nesmierne veľa. Aj keď v tejto sezóne nenastúpil, podiel na prvenstve má taký istý ako napríklad ja. Život je niekedy krutý. Tento titul je pre Čiša a tým to hasne,“ hovoril pri oslavách v roku 2015 40-ročný plzenský kapitán Pavel Horváth.
„Myslím, že som celkom tvrdý človek. Priznávam, že som plakal. Nie preto, že som vyhral ligu, ale bol som veľmi dojatý z Mariána. Keby som titul, na ktorý som čakal tridsaťdva rokov, mohol vymeniť za to, aby Čišovský bol zdravý, tak by som to okamžite urobil,“ vravel tréner Miroslav Koubek.
Čišovský sa presadil aj v slovenskej reprezentácii. Patril ku generácii, ktorá v roku 2000 vybojovala na majstrovstvách Európy do 21 rokov senzačné štvrté miesto.
Finálový turnaj sa hral v Bratislave a slovenský tím vtedy zdolal Anglicko, Turecko, remizoval s Talianmi a len tesne prehral so Španielmi.
Čišovský bol stabilným hráčom tímu a proti Turkom dokonca strelil víťazný gól.
Mužstvu sa podarilo kvalifikovať na olympiádu v Sydney 2000, kde si zahral aj vtedajší hráč Interu Bratislava.
Patril do širšieho kádra reprezentácie aj v roku 2010, keď Slováci hrali na majstrovstvách sveta. O šampionát ho pripravilo zranenie.
Najskôr ho trápilo koleno
Posledný zápas odohral rodák z Humenného 29. marca 2014. Potom ho vyradilo z hry zranenie kolena. Bolesti sa objavili náhle a neprestávali ani po týždňoch.
Nebolo na výber, musel podstúpiť operáciu.
Hoci sa zranenie javilo ako bežné, Čišovskému sa nie a nie zahojiť. V klube si nevedeli rady. Opora, ktorá im pomohla vyhrávať aj v európskych pohároch, sa zrazu trápila.
Keď si ho zavolal šéf Plzne Adolf Šádek do kancelárie a pýtal sa ho, čo sa deje, postrehol, že Čišovský robí zvláštne pohyby rukou. Jeden sval mu stále nekontrolovateľne pumpoval. Poslal ho na vyšetrenie.
Na prvé príznaky si spomínal aj Čišovský.
„Na ľavom ramene sa mi 24 hodín denne mykal sval. Najskôr som tomu nevenoval pozornosť, ale keď to ani po mesiacoch neprestávalo, išiel som za lekármi,“ opisoval pred pár rokmi pre SME.
Do riti, ja zomriem
Podľa prvého vyšetrenia to na 80 percent vyzeralo na ALS. Lekári to už vedeli naisto, len ho nechceli úplne vyľakať. Vraj je to len podozrenie a treba ho sledovať.
Po troch mesiacoch na prelome septembra a októbra 2014 sa z podozrenia stala diagnóza a lekári potvrdili, že ide o ALS.
„Do riti, ja zomriem,“ oznámil smutnú správu Šadekovi, keď mu lekári potvrdili ALS.
Dva týždne o tom vedeli len riaditeľ klubu, lekár a Čišovský. Zvažovali, ako to oznámiť blízkym, ale aj spoluhráčom.
Najnáročnejšie to bolo oznámiť rodine a manželke, ktorá s ním bola vtedy 20 rokov. Pred kabínu sa však neodvážil predstúpiť.
Musel to za neho urobiť Šádek.
„Keď to pán Šádek oznámil, bola to jedna z najhorších udalostí v športovom svete, aké som zažil. Bol to hrozný pocit. Mali sme pred tréningom a dodnes nechápem, prečo ho nezrušili. Množstvo chalanov tréning iba absolvovalo a boli tam úplne zbytoční, lebo sme to len odchodili a myšlienky sme mali celkom inde,“ spomína Horváth.
Čišo, bojuj
Plzeňskú kabínu smutná správa zomkla. Hoci Čišovský už nehral zápasy, stále ho brali ako člena mužstva.
Jeho meno a číslo dlho uvádzali na súpiske.
Pre spoluhráča rozbehli Spolok 28. Pôvodná myšlienka dražiť kopačky hráčov Plzne sa však rozrástla.
Svoje kopačky poslali aj svetové hviezdy ako Paul Pogba, Gianluigi Buffon, Gonzalo Higuaín, Lorenzo Insigne, Pavel Nedvěd alebo Petr Čech.
Dražil sa aj dres Petra Sagana či raketa Dominiky Cibulkovej. Celkovo sa vyzbieralo viac ako jeden a pol milióna českých korún.
„Bojuj, Čišo,“ posielali mu video odkazy české hviezdy Vladimír Šmicer a Pavel Nedvěd.
„Kým nebola zbierka, riešil to sám v sebe. Vďaka nej pocítil, že to zaujíma aj ľudí naokolo a chcú pomôcť k tomu, aby sa o chorobe dozvedeli aj ostatní ľudia,“ vysvetľuje Horváth.
Do výzvy sa zapojil aj Čišovský
Na ochorenie ALS sa snažila upozorniť a vyzbierať peniaze na financovanie liečby pred pár rokmi výzva Ice Bucket Challenge.
Zmyslom bolo, že človek, ktorý sa do výzvy zapojil, musel natočiť video, ako na seba vyleje vedro s ľadovou vodou a nominuje ďalších ľudí do výzvy.
Tí ju buď do 24 hodín prijmú, alebo musia finančne prispieť na výskum a liečbu ALS.
Do výzvy sa zapojilo viac ako 17 miliónov ľudí a podľa Asociácie ALS vzrástli príspevky od donorov počas tejto výzvy o 100 miliónov dolárov.
Do Ice Bucket Challenge sa zapojil aj Čišovský.
„Pamätám si, že ma vyzval hokejový kamarát Venca Pletka. V kabíne som sa polial,“ spomínal Čišovský pre Mladú frontu.
„O dva mesiace sa diagnóza potvrdila aj u mňa.“
