Chcel ju Bayern, zradili ju zranenia. O miesto v reprezentácii bojuje z Belgicka

Stala sa Talentom roka 2013, trénovala v slávnom Bayerne Mníchov. Veľký prestup Slovenky do Nemecka sa však nezrodil.

Hrávala za 1. FC Slovácko, Slovan Bratislava a najväčší posun v kariére zaznamenala pred touto sezónou. Prestupom do belgického Royal Charleroi SC.

ĽUDMILA MAŤAVKOVÁ (22) sa po zraneniach konečne cíti v optimálnej forme a futbal si naplno užíva.

V Belgicku ste prvou futbalistkou zo Slovenska. Ako sa vám tam podarilo dostať?

Oslovila ma agentka z Ukrajiny. Spolu s manželom sa ma pýtali, či ma niekto zastupuje. Povedala som, že ak prídu s konkrétnou ponukou, môžu to byť oni. A veľmi rada s nimi budem spolupracovať.

Najskôr som to nečakala, ale zrodil sa môj odchod do Belgicka.

Odkedy tam pôsobíte?

Od augusta som v tíme Sporting Charleroi. Naša liga, našťastie, nie je poznačená Covidom-19. Jediné, čo musíme dodržiavať, je pravidelné testovanie.

Je to však oveľa benevolentnejšie ako na Slovensku. Ak sa náhodou stane, že niekto vyjde pozitívny, testuje sa dvakrát. Úprimne, neviem, koľko hráčok by muselo byť pozitívnych, aby sa zápas neodohral. Ešte sa to nestalo.

Jesennú časť sme skončili 15. decembra a na jar sme začali už 23. januára.

Ako sa vám v súťaži darí?

Nevedieme si veľmi dobre, v tabuľke sme medzi poslednými. Sme však úplne novovytvorený tím, začali sme hrať spolu napriek tomu, že sme sa vôbec nepoznali. V ženskom futbale na tom veľmi záleží, preto to chce svoj čas.

Aké podmienky sú v najvyššej ženskej futbalovej súťaži v Belgicku?

Veľmi dobré, na ženský futbal nadštandardné. Trénujeme každý deň, dvakrát do týždňa dvojfázovo. Vďaka tomu som tu vyrástla, nielen futbalovo, ale aj ako človek.

Moja kariéra bola mnohokrát ovplyvnená zraneniami, vždy v tom najlepšom prišli smola a sklamanie. Som preto šťastná, že ma to nezastavilo a nakoniec som si malý sen o profesionálnom futbale splnila.

V minulosti o vás prejavil záujem aj slávny Bayern Mníchov. Mrzelo vás, že sa vám nepodarilo tento prestup zrealizovať?

Mala som pätnásť rokov. Na to, čo bolo vtedy, som už zabudla. Neriešila som to a ani neriešim. Trápili ma skôr zranenia krížneho väzu. Mrzelo ma najmä to, že ma iné hráčky výkonnostne dobehnú.

Ale asi to tak v živote malo byť. Aspoň som dostala možnosť vybrať si medzi vysokou školou, prácou a profesionálnym futbalom.

Hrala som v menších tímoch a postupne sa mi podarilo prepracovať do klubu, kde mám plat ako priemerne žijúci Slovák. Čakala som na svoju šancu a tá prišla. Teraz.

Ako hodnotíte kvalitu belgickej ligy?

Súťaž musím len vyzdvihnúť. Prekvapilo ma, aká je rýchla a najmä tvrdá. Niekedy tomu chýbajú futbalové veci, ale určite neodchádzam zo zápasu so suchým tričkom.

Belgický ženský futbal má veľkú kvalitu. Národný tím vyhral kvalifikačnú skupinu a keď sa pozrieme, kde dievčatá hrávajú, je to práve rodná krajina.

Reprezentantky pôsobia najmä v Anderlechte Brusel. Stretnutia proti nim sú pre mňa viac ako len zápasmi o tri body a dobrý výsledok. Je to výzva a možnosť porovnať si sily s tými najlepšími.

Čo sa týka štatistík, ako sa vám darí?

V každom zápase som odohrala celých deväťdesiat minút, čo si od trénera cením. Podarilo sa mi však skórovať len raz v lige a raz v pohári.

Oproti minulosti sa veľmi málo dostávam do gólových situácií. Pripisujem to faktu, že sme mladý tím a veľkú časť zápasu bránime.

Chýbajú mi góly a asistencie, ale o to viac sa teším, keď prídu. Tréner so mnou aj trochu experimentuje, pohybujem sa na viacerých ofenzívnych postoch. Hrala som v strede zálohy, na kraji alebo na hrote.

Aké máte v tejto sezóne ciele?

Odohrať ju čo najlepšie a ukázať sa v čo najlepšom svetle. A uvidíme, kde budem v júli. Otvorená som všetkým ponukám.

Mojím veľkým cieľom je návrat do reprezentácie, pretože od posledného zranenia som sa nenašla v nominácii, čo ma mrzí.

Trápi ma, že šanca neprichádza ani po dvoch rokoch. Zároveň ma to však motivuje pracovať na sebe omnoho viac, aby som ukázala, že som tam patrila a patrím.

Ako vnímate, že ženský futbal je menej doceňovaný ako mužský?

Žensky futbal je podceňovaný, ale čoraz menej. Každým rokom záujem oňho rastie, možno nie míľovými krokmi, ale pozorujem po svete pozitívne pokroky.

Možno v kariére nezažijem plné tribúny divákov a obrovský záujem sponzorov, verím, že v budúcnosti sa to iným hráčkam podarí.