Ako ste sa prvýkrát k nemu dostali a ako sa zrodil jeho presun do Skalice?
V tom čase som bol v Skalici trénerom brankárov a chýbal mi brankár do juniorky. Mali sme iba jedného. Boli sme na jednom komerčnom kempe spolu s Jánom Lašákom a bavili sme sa o tom, kto je voľný, akí mladí brankári sú zaujímaví. Ja som mu vravel, že sa mi páči jeden chalan, ale nevedel som si spomenúť na meno. A Jano mi hovorí: „Možno mám pre teba brankára, Gajana.“ A ja som nevedel, že obaja hovoríme o tom istom hráčovi.
V Poprade vtedy nevideli dostatok priestoru v doraste, tak sme ho zobrali do Skalice. A ja som ho hneď zaradil do juniorky, nie do dorastu.
Čím vás zaujal, keď prišiel ako mladý chalan do Skalice?
Prišlo také chlapča – taký pavúk, nič, iba ruky, nohy. Ešte aj s dlahou na ruke. Hrali futbal a doktor v Poprade povedal, že možno má niečo zlomené. Hneď som ho zobral na vyšetrenia do Skalice. Nakoniec sa ukázalo, že s tým nič nemá, ale pár dní sme ešte počkali a potom začal trénovať.
Prišiel až niekedy v auguste, takže letnú prípravu absolvoval viac-menej individuálne pod dohľadom trénerov. Ale čo bolo na ňom perfektné, nemal problém s komunikáciou. Nebol hanblivý, mal zdravé sebavedomie a v Skalici mu to jednoducho sadlo.
Vy ste mu dali priestor aj v áčku. Ako ho vnímali starší hokejisti?
Ja som ho vtedy zaradil aj do tréningového procesu áčka a ako pätnásťročný si vybudoval rešpekt medzi seniormi. Zdravili ho, bavili sa s ním, fungovali s ním normálne. Nebolo to tak, že by sedel niekde v kúte ako mladý chalan. Vybudoval si to svojím prístupom.
Bol najväčší profesionál v celom klube. Prišiel ráno o deviatej a odchádzal večer o siedmej. Vtedy žil doslova 24 hodín denne, 7 dní v týždni, 365 dní v roku len hokejom.
V čom bol výnimočný svojím prístupom k hokeju?
On už predtým strávil obdobie vo Fínsku, myslím, že bol aj pri Filipovi Krivošíkovi. Odmalička bol nastavený tak, že si povedal, že bude profesionálny hokejista. Odložil detstvo aj pubertu v zmysle rôznych výstrelkov. On jednoducho robí hokej. Je to preňho poslanie a rehoľa. Dá tomu maximum, čo sa dá. Ľudia si to ani nevedia predstaviť.
Každý vidí len to, že bol na olympiáde, podpísal zmluvu so Chicagom a je na majstrovstvách sveta. Ale málokto si uvedomí, aká cesta je za tým.
On bol v dobrom slova zmysle úplne prepnutý z hokeja. My sme s Jánom Lašákom vedeli, že má obrovský talent a potenciál, ale potreboval nájsť aj nejakú zábavku, trochu sa uvoľniť a upokojiť.
On chcel a stále chce byť vo všetkom najlepší a hlavne chcel byť najrýchlejší. Lenže tá rýchlosť mu niekedy viac škodila ako pomáhala. Musel pochopiť, kedy ju použiť a že niekedy stačí byť pokojnejší, pomalší, mať lepšie načasovanie. Posledné tri roky boli najmä o tom, aby sa pri práci v bránke upokojil a svoju výbušnosť využíval len v momentoch, keď je to naozaj potrebné. Ale to je „Gajo“ a to je jeho charakteristická črta.
Aké boli jeho začiatky v juniorke v Skalici?
Za juniorku odchytal len dva zápasy. Prvý bol proti Nitre a dostal dvanásť gólov. Potom prišiel za mnou a ja som sa mu smial. On vravel: „Ta, to sa nedalo, pán tréner.“ Tak som ho zobral na video a ukázal mu, že sa to dalo. On na všetko slajdoval, všade lietal, na nič si nepočkal, nič si neskontroloval, nečítal hru.
Druhý zápas proti Zvolenu už zachytal oveľa lepšie, dostal dva góly. Potom prišiel covid, čo bolo na jednej strane aj dobré. Mali sme strašne veľa času na tréningy, videá a debaty. Práve tam sa veľmi posunul v čítaní hry. Prestal naháňať puk a viac začal predvídať.
Gajan sám povedal, že si počas tréningov v Skalici nahrával videá. Ako to bolo?
V tomto bol úplne prepnutý. Ale veľmi sa to nelíši odo mňa. Je to štýl práce, ktorý preferujem ja – veľa pozeráme videá, vraciame sa k tomu.
On si dával GoPro na tréningy aj zápasy, všetko si strihal sám, nahrával si to na YouTube a bombardoval tým Ameriku.
V tom období bolo veľmi ťažké dostať ho zo slovenskej juniorskej extraligy do pozornosti zámoria. Slovenské mládežnícke súťaže nemali v Amerike veľký kredit a skauti sem veľmi nechodili.
Adam posielal videá, ale nikto sa neozýval. Až jedného dňa sa ozvali z Chippewa Steel z NAHL. Pozvali ho na hlavný kemp a tam s ním boli spokojní.
NAHL sa začína showcase turnajom, kde sa stretnú všetky tímy ligy a štyri dni to mastia medzi sebou. Po prvom zápase Adam doslova posadil Ameriku na zadok. Okamžite ho kontaktovali univerzity a po víkende začali zvoniť telefóny zo všetkých strán, volali mu všetky tímy z NHL.
Za jeden týždeň presvedčil celý hokejový svet, že je výnimočný.
Aké mal postavenie v reprezentácii?
Mal devätnásť. Na Slovensku nechytal za reprezentáciu, lebo ročník 2004 bol veľmi silný. On bol možno piaty brankár v poradí. Boli tam Eliáš, Jurčák a ďalší kvalitní brankári.
Na dvadsiatky pôvodne ani nemal ísť. Nakoniec sa tam dostal a bol najlepší brankár turnaja. Po tých majstrovstvách už bolo jasné, že draftovaný bude. Riešilo sa len, v ktorom kole.
Ako ste vnímali to, že sa na MS najskôr ani nedostal, a potom jeho výkon na turnaji?
Tým, že sme boli stále v kontakte, viem, že bol sklamaný, keď nebol ani v širšej nominácii. Mal pritom dobrú sezónu v NAHL.
Potom mal dohodu s Green Bay Gamblers v USHL, kde mal chytať ďalší rok. Išiel tam odchytať šesť zápasov, aby si naňho poistili práva. Prvý zápas dal na nulu a v druhom dostal jeden alebo dva góly. Pamätám si, ako mi preposlal správu, že rýchlo potrebuje fotku pasu, písal mu manažér z reprezentácie. Vtedy sme už tušili, že príde pozvánka na dvadsiatky. Bolo to neštandardné.
Proti Američanom nebol prvú tretinu bohvieaký, ale keď som si to potom pozeral znova, mal fantastickú prácu s hokejkou. Vyhrali sme 6:3 a on Američanom nedovolil usadiť sa v pásme, čo bola obrovská pomoc pre defenzívu. A potom to už išlo.
No a zápas proti Kanade – 57 striel a štyri góly. Škoda, lebo ten tím mal na to Kanadu vyradiť.
Ako ste prežívali jeho draft do NHL?
My sme už po vydarených MS do 20 rokov vedeli, že draftovaný bude. Adam spravil krásne gesto a pozval mňa aj Jána Lašáka na draft.
Leteli sme do Nashvillu a bola reálna šanca, že pôjde už v prvom kole. Veľmi ho chcel Nashville, ktorý mal jednu z posledných volieb v prvom kole. Keď si ho však nezobrali, vedeli sme, že veľkým favoritom je Chicago. Najviac s ním komunikovali.
Keď zaznelo jeho meno pri 35. výbere, bol to fantastický pocit. Po drafte nás z manažmentu Chicaga zobrali do VIP zóny. Prišli sme tam a jediný človek, ktorý tam bol, bol Connor Bedard. Smiali sme sa, že sme ho mohli aj uniesť, lebo tam bol úplne sám. Je aj menší a bol dieťa.
Adam Gajan po tom, ako si ho v drafte NHL 2023 vybral klub Chicago Blackhawks. (Autor: Twitter NHL Public Relations)
Chicago potom draftovalo aj Mišiaka, takže z toho potom bola taká slovenská párty. Bolo to veľmi príjemné. Pohostili nás, podebatovali sme.
Adam už na druhý deň letel na development camp, takže s ním sme už veľa neboli. Ale Nashville je mesto hudby, Las Vegas bez kasín. Brutálna zábava, atmosféra, country kluby, hudba všade. S Adamovými rodičmi a s rodičmi Dalibora Dvorského sme si to užili, išli sme na párty v meste. Odvtedy som sa zamiloval do country hudby. Do Nashvillu sa chcem vrátiť.
Ako sa zmenila vaša spolupráca po jeho odchode do Ameriky a po drafte Chicagom?
Ja som si po jeho drafte myslel, že moja spolupráca s ním končí, lebo ide do Ameriky a bude mať oveľa lepší servis. Lenže tie prvé sezóny neboli úplne ideálne a mňa to trochu štvalo. Tak som napísal do Chicaga a poslal som im analýzu jeho hry, lebo som cítil, že Adam nie je spokojný a šťastný. Pomenoval som, čo som videl.
V Chicagu s tým súhlasili a ja som aktívnejšie vstúpil aj do jeho letnej prípravy. Upravili sme nejaké veci na základe dohôd s Chicagom.
Každý jeho univerzitný zápas som videl a každý týždeň sme mali asi hodinový míting. Polovicu času sme analyzovali jeho situácie, ja som si to všetko nastrihal, a druhú polovicu sme venovali príprave na ďalšieho súpera – ich presilovky, nebezpečných hráčov, detaily.
Aké veci ste si všímali?
Ani nás tak nezaujímali góly. Gól padne vždy. Dôležité však bolo, čo sa udeje pred gólom a ako on rieši tú situáciu. My brankári máme filozofiu, že asi 70 percent úspešnosti zákroku sa udeje ešte predtým, ako puk opustí čepeľ hokejky.
Keď pokazíte veci ešte pred strelou, šanca na úspešný zákrok je malá. Takže sme riešili hlavne to, či Adam spravil maximum, aby gólu zabránil. Zase to bolo o čítaní hry, ktoré sme posúvali na inú úroveň. Takto sme pracovali celú sezónu.
Aký vzťah ste si s ním postupne vybudovali?
Je medzi nami určitá chémia. Ja viem, čo Adam potrebuje a on vie, že odo mňa dostane úprimný feedback. Často je aj veľmi kritický. Iný hráč by sa možno urazil, lebo som ho vedel poriadne zvoziť, ale keď niečo nie je dobré, tak si nebudeme klamať, že je to dobré. A keď bolo niečo dobré, povedali sme si to tiež.
Adam Gajan v bránke UMD Bulldogs. (Autor: Instagram/adam__gajan)
Kedy podľa vás môže reálne dostať šancu v NHL?
Bolo by super, keby sa to podarilo už budúcu sezónu, ale som skôr realista. V NHL do toho ide veľa faktorov. Môžete byť dobrý, ale často vás skúšajú. NHL je biznis. Niekedy až psychiatria.
Niekedy máte dobrý zápas a posadia vás na tribúnu. Aj teraz v Rockforde ho zobrali po konci univerzitnej sezóny, nechali ho cestovať sedem hodín autom a potom s tímom ani nešiel na trip. Oni sledovali, ako bude reagovať.
Bol nahnevaný, lebo si myslel, že načo tam vlastne letel. Potom mu ráno zavolali, nech sadne do auta a presunie sa za tímom. On zareagoval dobre. Nakoniec chytal a podal veľmi solídny výkon.
Potom vedel, že ďalšiu šancu nedostane, lebo sa balil a letel na Slovensko, aby sa zapojil do prípravy. Teraz veľa záleží, ako jemu a Slovensku vyjdú majstrovstvá sveta.
Má ešte dva roky kontraktu a tým, že bol vysoko draftovaný, je veľký predpoklad, že šancu dostane. Ale kedy a ako, to netušíme.
Vidíte ho v budúcej sezóne v AHL?
Viac-menej áno, ale nikdy neviete, čo s vami organizácia spraví. Môže sa stať, že nebude mať takú vyťaženosť, akú by chcel. A potom je otázka, či je lepšie sedieť v AHL alebo chytať v ECHL.
Samozrejme, draftová pozícia mu trochu pomáha. Štartovaciu čiaru má trochu posunutú dopredu. Ale konkurencia je obrovská.
Gajan sám prezradil, že sa začal venovať aj golfu. Ako mu to ide?
Keby začal hrať golf ako dieťa, možno by dnes bol jeden z najlepších golfistov na svete.
Golf si vybral ako relax. Nežije už úplne nonstop len hokejom. Bol som s ním na golfe a mal zaplateného trénera. Ten tréner mu povedal, že si vybral zlý šport.
Ale on je talentovaný prakticky na všetko. Futbal, pingpong… Na univerzite s ním nikto nechcel hrať pingpong, lebo každého porazil.
Odmalička bol vedený rodičmi k rôznym športom, nielen k hokeju. Ale vybral si hokej.
Aký je ako človek?
Od štrnástich, pätnástich rokov je mimo domova a vie sa o seba postarať. Keď mal 15 rokov, tak v Skalici mali s Dávidom Borákom rituál, že si robili steaky. Chystali si večere. On sa nikde nestratí.
V rozhovoroch s novinármi je veľmi zhovorčivý a občas zaujme vtipnou hláškou.
Je ukecaný. V Skalici mi neraz liezol na nervy. O deviatej ráno klopal na dvere: „Pán tréner, čo dnes budeme robiť?“
Veľa ho naučila aj Amerika. Tam vás učia vystupovať pred médiami. Adam to má v sebe prirodzene. Je zhovorčivý, rád rozpráva. V tomto je podobný Jánovi Lašákovi, ktorý bol jeho veľký vzor. Ten tiež rád a dobre rozpráva.
Adam je aj v tomto výnimočný. Učí sa od ľudí dobré veci. Veľmi veľa od ľudí odpozerá. Nemusíte mu hovoriť, čo je správne. On to vycíti a naučí sa to sám. A nebojí sa komunikovať.
Ako ho zmenil život v Amerike po osobnostnej stránke?
Z jednej strany sa nezmenil vôbec. Je to stále to isté dieťa, len vyššie a silnejšie.
Ale, samozrejme, že sa mení. Je pokojnejší, rozumnejší, viac si uvedomuje veci. Ťažko sa mi to hodnotí, lebo sme stále v kontakte, takže tie zmeny nevnímam tak výrazne. Avšak určite je vyzretejší.
Veľa mu dala aj univerzita a život v Amerike. Ľudia si myslia, že vedia po anglicky. Adam podľa mňa vie veľmi dobre po anglicky, ale keď prišiel do školy, písal mi správy typu: „Do rici, co ja tu robím? Nerozumiem ničomu.“
Aj tam si uvedomil, že ak chcete byť naozaj výborný v angličtine, musíte v tom prostredí dlho žiť. Ale mal šťastie aj na rodiny, pri ktorých žil, ktoré mu veľmi pomohli.
Čo mu dala univerzita a život v USA mimo hokeja?
On je na život v Amerike ako stvorený. Na Slovensku by sa podľa mňa zbláznil. Potrebuje byť vonku, potrebuje show okolo seba a veľké výzvy – dokázať, že má na NHL, posúvať sa ďalej. Univerzitný hokej je obrovská kvalita. Keď som to pozeral, bola to neskutočná úroveň.
A potom prišiel do AHL, kde bola hra síce pomalšia, ale oveľa silovejšia a hráči boli chytrejší. Viac si počkali na strelu, clonenie bolo na úplne inej úrovni. A práve toto Adam potrebuje – stále nové výzvy a ďalší posun.
Aj ľudia to od neho potom očakávajú, on to má rád.
MS v hokeji 2026 - program Slovenska
Tabuľka skupiny B na MS v hokeji 2026
Názov krajinyŠtát
Z
V
Vp
Pp
P
Skóre
B
Z = zápasy, V = Výhry, VP = Výhry po predĺžení, PP = Prehry po predĺžení, P = Prehry, B = Body
