Ľubomír Tupta bojuje o miesto v prvom tíme Hellasu Verona

PREŠOV. Slovenský futbalový talent Ľubo Tupta sa už nachádza v Taliansku, kde sa pripravuje na novú sezónu. Jeho ambície sú vysoké. Chce sa usadiť v prvom tíme Hellas Verony a pomaly začína uvažovať aj o reprezentačnej 21-tke.

Minulá sezóna bola pre teba prelomová. Nielenže si trénoval s A tímom Hellas Verony, ale dokonca si sa párkrát objavil aj na súpiske v súťažných zápasoch. Ako hodnotíš minulý ročník s odstupom času?

„Na toto obdobie sa pozerám veľmi pozitívne. Či to bolo pôsobenie vo Verone alebo v reprezentácii. V klube sa mi podarilo vsietiť 13 gólov. Zároveň som sa stal aj najlepším strelcom mužstva. Aj na reprezentačnej scéne sa mi v poslednom čase darí herne i strelecky. Verím, že to takto bude pokračovať. To, že som sa ocitol v prvom tíme Hellas Verony, je len odmenou za tvrdú prácu. V Talianskom pohári som sa objavil dvakrát. Raz v základnej zostave proti Pavii a druhý zápas som presedel na lavičke v Neapole. Dokonca aj v Serii A som bol na zápasovej súpiske. Avšak, mrzí ma, že som do tohto zápasu nezasiahol.“

Pre takého mladého hráča ako si ty, musia už len tréningy po boku Luca Toniho znamenať veľmi veľa. Ty si mal tú česť zahrať si po jeho boku v pohárovom zápase. Bola to premiéra ako hrom. Považuješ to za vrchol tvojej doterajšej kariéry?

„Určite. Trénovať s Luca Tonim pre mňa znamenalo strašne veľa. Veď len pred niekoľkými rokmi som sa na neho pozeral ako hrá v útoku s Robenom, Ribérym a ďalšími. Je to veľký zabávač. Z každého si robí srandu, ale to patrí do partie tímu. V spomínanom pohárovom zápase, v ktorom sme nastúpili vedľa seba v útoku, mi dosť pomohol. Radil mi, kde sa mám na ihrisku pohybovať. Taktiež mi aj povedal, aby som sa nebál a hral si svoju hru. To mi dodalo množstvo odvahy. Ostatní chalani v tíme boli tiež super a podporili ma pred mojím prvým zápasom.“

Týmto štartom sa ešte len všetko začalo. Meno Tupta sa objavilo aj na súpiske ligového duelu v zápase proti Empoli. Aj keď si do hry nezasiahol, musel si si tento zápas užiť.

„Bol som veľmi rád, že som sa dostal do nominácie na zápas najvyššej talianskej súťaže. Atmosféra na štadióne bola dobrá. Je iné sledovať zápas z lavičky ako z tribúny. Navyše, ak je na štadióne 20 000 fanúšikov, je to naozaj super pocit. Dokonca, naši priaznivci patria k najlepším v Taliansku. Aj keď ma mrzí, že som nenastúpil, nevadí. Dúfam, že sa mi to v blízkej budúcnosti podarí.“

Čerešničkou na torte bola pohárová konfrontácia tvojho tímu proti SSC Neapol. Tento zápas si presedel na lavičke, ale mal si možnosť vidieť v priamej akcii najväčšie hviezdy súpera. Ako si na to spomínaš?

„Na tento zápas som sa neskutočne tešil. Vidieť naživo Higuaína, Hamšíka, Mertensa a ďalších bol neopísateľný zážitok. Keďže sa hralo v strede týždňa, tak na zápase nevládla až taká búrlivá atmosféra ako to na dueloch Neapola býva. Po zápase som sa stretol s Marekom Hamšíkom. Chvíľu sme sa porozprávali a dal mi svoj dres. Taktiež som ho poprosil, či by mi vedel doniesť aj dres Higuaína. Podaroval mi aj ten. Marek bol veľmi ochotný a kamarátsky. Ešte by som sa vrátil k samotnému štadiónu San Paolo. Je obrovský. Len cesta z autobusu do šatne nám trvala asi 10 minút. No vyjsť z tunela a vidieť takýto veľkolepý futbalový stánok je krásne.“