KOŠICE. Nadstavbové súboje mužstiev z opačných kútov republiky sú oživením druhej futbalovej ligy.
Pre tímy z východu, a najmä ich fanúšikov, sú príjemným bonusom stretnutia so Sereďou.
Na lavičke tohto celku v pozícii asistenta trénera pôsobí Ľubomír Moravčík, ikona československého i samostatného slovenského futbalu.
Fotografia s v súčasnosti 51-ročným nitrianskym rodákom, účastníkom majstrovstiev sveta 1990, najlepším futbalistom Československa 1992 a Slovenska 2001, ktorý počas svojho hráčskeho pôsobenia vyryl nezmazateľnú stopu v srdciach priaznivcov francúzskeho Saint-Étienne či škótskeho Celticu Glasgow, v uplynulých týždňoch skrášlila zbierky viacerým futbalovým priaznivcom na Spiši, v Bardejove i Košiciach a okolí.
Po piatkovom dueli v Družstevnej pri Hornáde proti Lokomotíve Košice, v ktorom Sereď po góle v posledných sekundách prehrala 1:2, nám Ľubomír Moravčík ochotne poskytol rozhovor.
Ako ste videli zápas vášho mužstva s Lokomotívou?
„Začali sme opatrnejšie, poznali sme silu súpera a nechceli sme hneď v úvode inkasovať. Postupom času sme sa viac dostávali do hry, najmä po prestávke a prvom góle v našej sieti sme sa osmelili a zaslúžene sme vyrovnali. V závere sme mali šancu rozhodnúť, prestrelili sme bránu a vzápätí sa presadil súper. Domácich sme do vyložených šancí nepúšťali, myslím si, že bod by sme si zaslúžili a zápasu by pasoval výsledok 1:1. Ale taký je futbal.“
Kde vidíte hlavné príčiny toho, že Sereď ešte v nadstavbe nezvíťazila? Po bezgólových remízach v Spišskej Novej Vsi a doma s Liptovským Mikulášom ste zhodne 1:2 prehrali v Bardejove i s Lokomotívou.
„V Spišskej to bol vyrovnaný zápas, bez výraznejších šancí na oboch stranách. S Mikulášom sme mali dve možnosti, ktoré sme nevyužili. Aj proti Lokomotíve sme nedali tutovku, Paukner prekopol z asi jedenástich metrov. Je to jednoducho o premieňaní šancí. Práve to robí rozdiel v zápasoch a rozhoduje, kto v nich bude úspešnejší.“
Aké ambície má váš tím v ďalšom priebehu sezóny?
„Postupové ambície nemáme, naším cieľom je čo najlepšie sa pripraviť na ďalšiu sezónu. Chceme sa čo najviac oťukať, pretože toto je tá pravá druhá liga ktorá na nás čaká aj o rok.
Oficiálne ste vedený ako asistent trénera, ale vieme, že v slovenskom futbale nie vždy korešponduje reálny stav vecí s tým, čo je na papieri. Ako to teda je vo vašom prípade v skutočnosti?
„Je to naozaj tak, som asistent trénera. Obaja s Mariánom Süttöm vlastníme Euro Pro licenciu, takže v tom problém nebol. Sme navyše dobrí kamaráti, v Nitre sme spolu hrávali v doraste i v áčku, a preto keď ma oslovil, či by som mu nešiel pomôcť do Serede, neváhal som. Osem rokov som bol mimo futbalové dianie, ale stále ma to veľmi baví, takže sa znova teším na prácu vo futbale.“