nášho útočníka Ronalda Petrovického ešte na korčuliach. Šesťdesiatročný JÍŘÍ HOLEČEK je jeho strýkom i krstným otcom. Holečkova bývalá manželka Viera sa tešila zo svojej sestry a matky bratov Petrovických Jany, až do momentu, keď ju všetkým v 39 rokoch vzala tragédia na ceste. Trojnásobný majster sveta (1972,76,77) J. Holeček bol päťkrát vyhlásený za najlepšieho brankára MS, desať sezón odchytal v Košiciach
Váš najsilnejší zážitok z prebiehajúceho šampionátu?
"Úprimne som sa potešil, že do play off postúpili Česi i Slováci z prvého miesta. K Slovensku mám blízko, hrával som tam, rozdelenie ma veľmi mrzelo, mám tam príbuzných. Ronaldovi Petrovickému som krstný otec. Snívam o tom, že finále šampionátu bude rodinnou záležitosťou."
Ako na vás zapôsobil slovenský tím?
"Silno pozitívne. Milo ma prekvapil najmä gólam Lašák. Celé mužstvo perfektne bráni, v útoku presne a rýchlo kombinuje. Nemáte síce na súpiske toľko veľkých mien ako pred rokom vo Fínsku alebo pred dvoma vo Švédsku, no vyžaruje z neho kolektívna sila."
Ktorý tím znamená najväčšie nebezpečenstvo pre vašu finálovú túžbu?
"Ktorýkoľvek zo zvyšných štvrťfinalistov. Sledoval som v Prahe osemfinálový zápas Švajčiarsko - Nemecko. Jedna vydarená strela a bolo rozhodnuté. Stať sa to mohlo aj nám v súboji s Amerikou. Hokejovo sme objektívne lepší, čo vonkoncom neznamená, že papierové prognózy to mali zariadiť aj na ľade. Stačí jeden náhodný gól a na druhej strane môžu zvoniť samé žŕdky. Takých nespravodlivostí som v hokeji zažil až-až."
Padol vám do oka niektorý brankár?
"Mám dosť prísne kritériá, s uzávermi si počakám až na stretnutia, keď narazia na seba vyrovnanejší súperi. Ťažko hodnotiť brankára keď chytá proti slabším a nemá dosť roboty. Gólman je veľký vtedy, keď vychytá víťzstvo o gól, nie o sedem. Vtedy vynikajú ako hrdinovia útočníci."
Váš obľúbený útočník?
"Jágr. Keď je na ľade, vždy viaže na seba aspoň dvoch protihráčov a otvára tak priestor ďalším. Má brilantné vedenie puku, nápad v prihrávke. Tým nechcem naznačiť, že vaši Hossa, Demitra, Šatan či Gáborík zaostávajú. Ide len o to, že som nestihol sledovať viac zápasov z ostravskej skupiny."
Nie je vám smutno že T-mobile aréna, v ktorej ešte pod názvom Športová hala v Parku kultúry a oddychu Júliusa Fučíka Československo oslavovalo tituly v rokoch 1972 i 1985, je dnes už len tréningová?
"Kúsok nostalgie vytláča radosť, že Praha má novú špičkovú halu. Hokej si to zaslúži. Vývoj nejde zastaviť. Všetko je dobre tak."
V hokeji máte vysoký kredit, preto prekvapuje, že sa vaše meno neobjavuje žiadnym spôsobom pri českej reprezentácii ani vo vzťahu k hokejovému zväzu. Ste stále zatrpknutý?
"Zatrpknutosť to už nie je. Pri príležitosti otvorenia šampionátu sme sa vďaka nášmu zväzu stretla asi stovka bývalých hráčov. Po slávnostnom obede sme spoločne sledovali hokej Česko-Slovensko. Potešil som sa množstvu príjemných stretnutí. O spoluprácu so mnou jednoducho nik neprejavil záujem a sám sa predsa vnucovať nebudem. Nestrácam však kvôli tomu úsmev na tvári. Okrem iných aktivít trénujem v malom klube Hvězda Praha dvadsaťpäť mladých brankárov. Je radosť sledovať ako sa deti lepšia, na turnajoch ich vyhlasujú za najlepších čo v tomo oddiele predtým nebývalo. Som spokojný."
(ju)
MÓJ DEŇ
RICHARD KAPUŠ, útočník švédskej Lulea
Je čas aj na môj gól
Dlhoročný center bratislavského Slovana dal pred rokom jeden zo svojich dôležitých reprezentačných gólov v zrkadlovom štvrťfinálovom deuli so Švajčiarmi. V helsinskej Hartwall aréne vyrovnal za stavu 0:1 a vzkriesil dlho zamrznuté sebavedomie favorizovaného slovenského tímu, ktorý sa po ďalších dvoch góloch Šatana nakoniec tešil z výhry 3:1.
"Je najvyšší čas aby som toho istého súpera pozdravil mojim prvým gólom na tomto šampionáte. Vlani mi naň šikovne prihral Ľubo Višňovský, škoda, že tu nie je. Ťažko porovnávať moju formáciu v nároďáku spred roka a dnes. Tu som sa ocitol pri Kukumbergovi, Jurajovi Kolníkovi resp. Štefankovi, všetci sú debutantmi na majstrovstvách. Zatiaľ plníme úlohu, ktorá je každému jasná. Samozrejme, že by sme radšej trávili na ľade viac času, ale rešpektujeme naše postavenie.
Môj prvý gól venujem rodinke, dcére Gabike, synovi Marcelovia manželke Eve. Ak to nevyjde nezbláznim sa, podstatné bude, aby sme cez Švajčiarov prešli. Bratislavská prehra 0:3 je pre nás dostatočnou výstrahou. Chlapci trénera Kruegera sa za roky rovnakého herného systému naučili majstrovsky zadebniť stredné pásmo, keď má ich brankár Gerber deň, treba ho vyšachovať do prázdnej. Našťastie, máme na to ľudí.
Mňa stále trápia bolesti v krížoch. Chodím na infúzie, teraz ma Ľubo Bartečko vezie k pražskému špecialistovi. Nepomohla mi ani prvá noc v pražskom hoteli. Na to, že je päťhviezdičkový mohol mať menej vyležanú posteľ. Najlepším liekom by bol určite ten gólik."
