V uplynulej sezóne dal pár dôležitých gólov. V jej závere ho však sužovali zdravotné problémy.
MFK Rožňava si vybojovala postup do III. ligy. Ako sa s odstupom pár dní pozeráte na zápas posledného kola v Strážskom?
„Sú to krásne spomienky a určite na to tak skoro nezabudneme. Dosiahli sme po dlhých rokoch významný úspech a treba si to vážiť. Všetko to vyvrcholilo zápasom v Strážskom. Celú sezónu sme makali práve preto, aby sme si v poslednom kole vybojovali postup. Išli s nami dva plné autobusy, takisto veľa áut, mali si domácu atmosféru a nič iné ako výhru sme si nepripúšťali. Oslavy boli dlhé a krásne, so zastávkami na viacerých pumpách (úsmev). Posledný deň a noc sme si všetci naplno užili.“
Nemenej dôležitý však bol aj posledný domáci zápas s FK Čaňa. Rožňave sa dlho nedarilo skórovať. Obrat prišiel až po vašom príchode na ihrisko. Ako sa vám s nedoliečeným zranením nastupovalo do rozbehnutého, bezgólového zápasu?
„V tom zápase nám išlo o veľa. Strata bodov by nás odsunula na druhé miesto. Nemohli sme si dovoliť zaváhať. Prvý polčas nebol z našej strany najlepší, chlapci až príliš chceli a nešlo to. Napriek tomu sme si vytvorili dve či tri obrovské šance. Naozaj som v tom zápase nechcel hrať, ale niečo mi hovorilo, že by som to mal skúsiť. Cez polčas som sa prezliekol, koleno držalo a tak som nastúpil na pätnásť minút. Asi to tak malo byť, nakoniec sa nám podarilo zlomiť tento pre nás dôležitý zápas a mohli sme sa tešiť z víťazstva. Gól a prihrávka boli čerešnička na torte a som veľmi rád, že nám to vyšlo. Aj vďaka tomuto zápasu sme vyhrali ligu.“
Aká bola pre vás osobne uplynulá sezóna?