KOŠICE. Krídelník 1. MHK Košice Vlastimil Fuňak to pri odchode do šatní vystihol najlepšie: „Ale sme to do...“
Povedzme radšej: Ale sme to dobabrali...
Veru tak, bol to vzorový príklad, ako sa dá stratiť vyhraný zápas.
Košickí hádzanári mali Považanov dvakrát na lopate, keď v prvom polčase viedli o 5 gólov, v druhom o tri, a ešte aj v závere zápasu sa s tým dalo niečo urobiť (získať aspoň bod), lebo mali výhodu presilovky.
„To je klasický náš kŕč. Keď sa doňho dostaneme, máme hluchých takých osem až desať minút, že všetci stoja, iba si podávame loptu a nikto to na seba nechce zobrať. A potom to tak vyzerá,“ vie aj Norbert Müller, že tej „hlušiny“ bolo v košickej hre v takom dôležitom zápase trochu priveľa.
„Ale prejavila sa absencia Gennadija Kučera, ktorý si vo štvrtok na tréningu zlomil nos, a dnes nemohol nastúpiť. Takto sme len tri spojky, a nedá sa ubehať celý zápas.“
A to ešte krídelník Erik Boris bol vlastne spojkou iba z núdze...
Viac stál ako hral
Pri takom spojkovom deficite súpera nemohol tréner Považanov Václav Straka urobiť nič jednoduchšie (aj keď v dnešnej hádzanej je to veľmi zriedkavý taktický ťah), ako vypojiť rozohrávača Norberta Müllera z hry tesnou osobkou.
A keď si ho vzal „pod patronát“ Marián Gardian (vzhľadom ôsmak na základnej škole, ale veľmi šikovné chlapča), bolo po vtákoch. Respektíve po košických nádejach, lebo krajné spojky sa individuálne nedokázali vôbec presadiť, boli bezradné.
„Asi to bol dobrý ťah súpera, lebo potom sa obidve naše spojky vybíjali v osobných súbojoch a nemal tam kto do toho ísť.“
Norbert Müller sa kliešťa Gardiana nezbavil, ani keď sa utiahol do krídla, a do hry sa dostával už iba pri sedmičkách.
„Naozaj, ja som viac stál ako hral. Už som sa na to iba pozeral, a videl som, ako nám to nejde. Loptu som mal v rukách už iba pri sedmičkách.“
A v tejto činnosti bol stopercentný – 4/4. „V posledných zápasoch sa nám sedmičky nedarili, nemal to kto zobrať, tak som to skúsil ja. Dnes mi to tam padalo, tak prečo by som nemohol byť jednotkou na sedmičky aj v ďalších zápasoch...“ pokúsil sa o úsmev košický rozohrávač.
Aj keď mu do smiechu po nevydarenom zápase veľmi nebolo.
„Je to naozaj ťažká strata. Teraz si musíme ísť do Nových Zámkov po dva body, nič iné nám asi neostáva.“
Aj keď otázka play-off nie je ešte ani zďaleka vyriešená. „Jasné, tých zápasov je ešte dosť. Máme doma Šaľu, vonku Bratislavu, takže potrebné body ešte môžeme získať, určite nezatvárame dvere pred prvou šestkou.“
