Košická Lokomotíva prekvapujúco klope na prvoligové dvere

KOŠICE. Futbal v Košiciach prežíva ťažké obdobie.

Ak nevezmeme do úvahy vydarené účinkovanie mužov FC Lokomotíva v druhej najvyššej súťaži, fanúšikovi z metropoly východu zostáva už iba nová nádej vo forme budúceho FC Košice vychádzajúca zo základov Vyšného Opátskeho a mládežníckej odnože Barce a prekvapujúco ešte ženský futbal v TJ Lokomotíva.

Práve tá, tak trochu prekvapujúco klope na dvere medzi elitu vo svojej kategórii, keď zvíťazila v C skupine druhej ligy a v baráži sa môže pokúsiť o menší zázrak.

Akokoľvek sa ich pokus skončí (hrajú víťazi všetkých skupín systémom každý s každým na neutrálnej pôde) už teraz možno konštatovať, že tento dievčenský klub dosiahol pozoruhodný úspech.

O ceste k triumfu i najbližšej perspektíve sme si pohovorili s trénerom „lokystiek“ Vladimírom Chovaníkom.

Rátali ste s celkovým víťazstvom vášho tímu od začiatku sezóny?

„Klamal by som, keby som sa po odchode Tatrana Prešov do 1. ligy nepohrával s takouto myšlienkou. To mal byť v sezóne 2017/18 hlavný favorit, ktorého sme chceli ponaháňať spolu s Popradom. Avšak, po odstúpení vlaňajších bronzových Trenčianskych Teplíc ich medzi elitou nahradil práve Tatran. Takže nám súťaživosť prikázala skúsiť šancu využiť. “

Ženský futbal nepatrí na Slovensku medzi najpopulárnejšie športy, vývoj súťaže sledovali viacmenej iba zainteresovaní. Priblížite nám ju stručne?

„Od začiatku to bol súboj nás a dievčat spod Tatier. Trošku miešali karty, najmä v jari, i Spišiačky. Nám úvod jesene nevyšiel a doma sme podľahli najväčšiemu konkurentovi 2:3. Podotknem, že i dnes to vnímame tak, že po dvoch veľmi prísnych penaltách v priebehu troch minút. Avšak táto krivda akoby dievčatá naštartovala a do konca jesene už nezaváhali a na konci sme sa tešili zo šesťbodového náskoku. Zdalo sa, že jar bude pokojná. Napriek solídnej príprave však opak bol pravdou. V prvých troch kolách, keď na zápas k nám nevycestoval Liptovský Mikuláš, sme nedokázali vyhrať (s výnimkou kontumácie ), ba ani raz skórovať a bolo po náskoku. Našťastie sme udreli v šesťbodovom zápase na našom štadióne a poslali sme Poprad s výpraskom 5:1. Keď sme hneď nato vyhrali v Spišskej Novej Vsi 2:1, bolo prakticky vymaľované.”

Iste tento počin po dvoch rokoch existencie považujete za vydarenú jazdu?

„Nechceme ho preceňovať, lebo ako Bardejov v Slovenskom pohári, tak aj maďarský DVSC v príprave nám ukázali, že ešte máme pred sebou ďalekú cestu, než aby sme sa uspokojili. Poviem to tak, nie sme ešte ani na polceste k našim predstavám. I keď triumfy nad prvoligistami z Prešova a Michaloviec v príprave nám dávajú určitú nádej na ďalšie úspešné vystúpenia. Ale baráž bude náročná a ak nič iné, tak určite bude poučná.”

S akým kádrom a v akých podmienkach ste fungovali?

„TJ Lokomotíva nám v rámci svojich možnosti vytvorila solídne podmienky pre našu existenciu na amatérskej báze. Už len to, že trénujeme na hlavnej ploche, že súperi k nám radi chodili, lebo hrali naozaj v športovom prostredí, ktorému chýbala len početnejšia divácka kulisa, nás stavalo do polohy niečoho výnimočného, čo nám súperi závideli. Káder z predchádzajúceho ročníka sme vystužili Popročankou Zitou Baníkovou s prvoligovými skúsenosťami z Michaloviec, rovnako ako zo Sene nám pomáhala Dominika Nagyová, predtým hráčka Myjavy. Z neba nám spadol diamant Nicolet Tiszová z Drnavy. Síce bez skúseností, ale futbalový poklad, len ho treba trpezlivo brúsiť. K osvedčenej Lenke Wienerovej, ktorú na jar brzdili zranenia a jej góly nám práve v spomínanom období streleckej mizérie náramne chýbali sa efektívne pridali najmä Augustínová, Vašková, Trochanová, Donovalová, Iglayová, sestry Čavisové, Škovranová, Fedorová, Jochmanová, Jackuliaková, Ružičková, McGuire, Pétursdotir a v bránke to potiahla Beľušová s pozoruhodnou desaťzápasovou šnúrou bez inkasovaného gólu.”

Dokážete v prípade postupu absolvovať prvoligovú sezónu?

„Nechceme predbiehať, nech sa stane čo sa má stať. Bolo by príjemné mať problémy so zabezpečovaním riadneho fungovania medzi elitou. V klube veríme, že by to vyšlo, lebo máme určité prísľuby, ale nechajme to až po 23. júni, keď baráž skončí. Prvý krok máme za sebou, teraz nás čakajú dva rozhodujúce. V každom prípade sme radi, že v Košiciach sa môže hovoriť i o ženskom futbale. Dupľom aj preto, že nám rastú aj nové a šikovné pokračovateľky medzi mladými.”