Kisel nevydržal dlho v Moldave

, ktorý oblieka dres FC Sydney. Otec bol na svojho syna hrdý, srdce mu zaplesalo radosťou, videl ho totiž vo viacerých zápasoch, v ktorých podal kvalitné výkony a miestami to bol vraj až neuveriteľný výkon. Zaslúžene sa dostal aj do najlepšej zostavy kola. Vraj to bol balzam na oči. V ďalekých končinách zabudol aj na trpké pocity, ktoré ho sprevádzali v závere jesennej časti zápolení na Slovensku.

KOŠICE. Po rozruchu, ktorý vznikol v FK Bodva, sme, pravdaže, chceli počuť aj názor už bývalého kouča tohto tímu. Lenže vtedy to nebolo možné. Preto sme ho oslovili po návrate.

Bolestné spomienky

Už z prvých reakcií bolo zrejmé, že spomienky na nedávne udalosti sú ešte príliš čerstvé a bolestné. "Všetko, čo sa udialo, znamenalo pre mňa značné rozčarovanie," rozhovoril sa K. Kisel st. Ešte aj teraz potvrdil, že nevie, na základe čoho musel opustiť kormidlo.

Pri tíme nevydržal teda dlho. Prevzal taktovku po Ľ. Luhovom, zaznamenal niektoré úspešné výsledky, káder sa rozšíril na osemnásť členov. Snažil sa spoznať zverencov nielen po futbalovej stránke, ale zaumienil si vystopovať i povahové črty, aby vedel, ako má pokračovať.

"Prišiel som na to, že bude treba urobiť aj nepopulárne kroky, niektorí budú musieť opustiť súpisku a na rad príde oživenie kádra. Táto šanca však už neprišla." Všetko sa zomlelo po zápase v Trebišove, kde bol síce ťažký terén, ale i tak favorit nemal tak hladko prehrať. "Sám to nechápal, ale sú zápasy, v ktorých keď najviac chcete, tak nevyjdú. Cítili sme tlak, no mienili sme urobiť radosť majiteľovi klubu. Žiaľ, nedokázali sme to. Dosiahli sme zlý výsledok a navyše proti tímu, ktorý na nás nemal mať." Nuž, v Moldave to nebude mať žiadny lodivod jednoduché.

Nikto mu nič nepovedal

Bolo však zvláštne, že K. Kiselovi nikto najprv priamo nepovedal, že končí. Až 13. novembra vedel, na čom je, dovtedy boli len šumy a nepriame informácie. Neviedol tréningový proces. "Nemal som sa stýkať s mužstvom, akoby som mohol zavliecť nejakú infekciu či lepru do šatne..."

Tento kormidelník neraz zdôraznil, že bol lojálny voči klubu i majiteľovi a veľmi chcel pomôcť splniť ambiciózne zámery. Položili sme priamu otázku, či si tiež myslí, že ho mužstvo podrazilo práve v Zemplíne. "Zo svojich skúseností viem, že hráči trénera nikdy nepodržia, on si ale musí riešiť problémy. Napríklad urobiť prievan v šatni, ale nie počas súťaže. No nepociťoval som žiadnu opozíciu voči mne zo strany zverencov. Vychádzal som s chlapcami dobre." Čo vás najviac sklamalo? "Prišiel som uprostred rozbehnutej súťaže a odrazu som dostal zákaz činnosti. Neviem, čo mi činovníci diagnostikovali, ale jednoucho som musel skončiť."

K. Kisel si uvedomoval ešte predtým, že svojím niekdajším odchodom z Moldavy trošku sklamal nadriadených, a preto mal teraz dvojnásobnú chuť čosi dokázať. Robil si plány, no z čista jasna prišiel koniec bez slovka vysvetlenia. "Nikto so mnou neprehovoril, bolo to iné, ako vtedy, keď som pred časom postúpil s tímom do III. ligy," dodal kouč, ktorý nemá momentálne nové pôsobisko.