Kanonier Komjatý chce pomôcť Soli k dobrým výsledkom

SOĽ. Igor Komjatý (na archívnej snímke) je rodákom z Udavského, kde pod vedením svojho otca futbalovo začínal.

Výborným prístupok k futbalu sa z neho stal obávaný strelec, ktorý hral okrem iného v Kochanoviach, Nižnom Hrušove, Lokomotíve Košice Radvani nad Laborcom, Slavoji Vyšehrad, FC Slovane Velvary a Humennom.

Aktuálne je hráčom FK Soľ.

Spomínate si na svoje futbalové začiatky?

„Už ako malý chlapec som behával po futbalových trávnikoch. V podstate je futbal mojou celoživotnou záležitosťou. Pochádzam zo športovej rodiny, kde sa celá rodina zameriavala hlavne na futbal. Priviedol ma k nemu otec, ktorý ma taktiež aj trénoval. Ale nielen on. Nesmiem zabudnúť na svoju mamu a sestry, ktoré sa o mňa starali a dbali na to, aby som futbalovo rástol.“

Chceli ste byť už od malička útočníkom?

„V podstate som útočníka nikdy nehral. Väčšinou som nastupoval na pozícii podhrotového hráča, toho voľnejšieho. Doplňoval som útok, bral na seba hru a diktoval tempo. V žiackych a dorasteneckých súťažiach som zas nastupoval ako ofenzívny stredopoliar. K tejto pozícii som sa nedostal náhodou. Môj otec totiž odohral celú svoju kariéru na tom poste.“

Vo svojich 26 rokoch ste si už futbal zahrali v Kochanovciach, Nižnom Hrušove, Radvani nad Laborcom, v Lokomotíve Košice, Humennom a taktiež v českom klube FK Slavoj Vyšehrad. Ktorý klub vám toho dal najviac po futbalovej stránke?

„Človek si ani neuvedomuje, v koľkých klubov už pôsobil, až kým si to nespočíta. Od malička som behal po humenských prípravkách, kde som trénoval, no hrával som v rodnej dedine Udavské, pod vedením môjho otca, odtiaľ som neskôr prestúpil do susednej dediny Kochanovce.

Počas štúdia na strednej škole som ako 17-ročný prestúpil do IV. ligového Nižného Hrušova, kde som naberal skúsenosti v mužskom futbale, pod vedením Vladimíra Sivého. Pôsobenie tam mi toho dalo veľa a posunulo ma to vyššie. Ďalšou futbalovou školou pre mňa bolo pôsobenie v Lokomotíve Košice, kde som prestúpil na študentské hosťovanie. Pôsobil som tam tri roky. Tam nastala druhá fáza môjho futbalového vývinu. Podarilo sa nám postúpiť z tretej do druhej ligy.

V poslednom roku štúdia som prestúpil do štvrtoligovej Radvane, kde som našiel super partiu ako aj výborných ľudí, čo sa starali o futbal. Na tento klub si veľmi rád spomínam a bol pre mňa výnimočný. Pod vedením trénera Kocurišina som odišiel na skúšku do Prahy a následne som pôsobil v treťoligovom klube FK Slavoj Vyšehrad. Tam nastal tretí zlom mojej kariéry. Uvidel som futbal na vyššej úrovni, ako sa hrával u nás. Počas legionárčenia v Česku som si vyskúšal aj štvrtoligový klub FC Slovan Velvary. Po návrate z Čiech som sa vrátil do rodného Humenného, kde som pôsobil pol sezóny. Aktuálne som hráčom štvrtoligovej Soli. Vo všetkých kluboch som nabral dostatok skúseností.“

Ako by ste zhodnotili svoje pôsobenie v Slavoji Vyšehrad?

„Slavoj bol výnimočný tým, že sa nachádzal priamo v centre Prahy. Zápasy sme hrali na umelej tráve a celkovo tam boli pomerne dobré podmienky pre vývoj mladých hráčov. Počas môjho pôsobenia sa klubu darilo veľmi dobre. Jesennú časť sme skončili na druhom mieste. Tá jarná bola o niečo horšia, skončili sme piati. Liga bola výnimočná aj tým, že v nej pôsobí až osemnásť mužstiev a v prípade remízy sa zahrávali pokutové kopy. Čiže bojovalo sa o každý jeden bod, ktorý mohol mať cenu zlata.“

V Čechách ste odohrali jednu sezónu. Prečo ste hneď po sezóne opustil klub?

„Ovplyvnilo to zranenie, ktoré sa mi stalo po návrate zo Slovenska, počas zimnej prestávky na prvom tréningu. Spoluhráč ma nešťastne fauloval a odrhla sa mi šľacha v členku. Vrátil som sa domov na dvojmesačnú dovolenku. Po návrate do Čiech som odišiel na hosťovanie do iného českého mužstva. Po skončení hosťovania som nepredĺžil zmluvu vo Vyšehrade.“

Dala sa úroveň futbalu v Čechách porovnať s tou na Slovensku?

„Svojím spôsobom sa určite porovnať dá. No v Prahe to bolo o niečo vyššie. Preferujú tam rýchly útočný štýl s vysokým napádaním a veľmi agresívnou hrou. Ale na druhej strane, liga u nás je podľa mňa atraktívnejšia pre oko diváka. Na Slovensku sa hrá viac kombinačne s postupnou hrou smerom dopredu.“

V drese Lokomotívy Košice ste si zahrali tretiu ligu, neskôr štvrtú a aj piatu. Trúfli by ste si aj na vyššiu súťaž?