BRATISLAVA. Futbalisti trnavského Spartaka majú päť kôl pred koncom najvyššej slovenskej súťaže v tabuľke deväťbodový náskok, a tak sa po dlhých 45 rokoch môžu už o pár dní tešiť z majstrovského titulu.
Ešte bližšie k nemu však Trnavčania boli v roku 1997, lenže prehra v poslednom zápase sezóny na ihrisku Rimavskej Soboty (1:2) ich oslavy zmarila.
Jedným z priamych aktérov tohto duelu a vtedajším ťahúňom Trnavy bol stredopoliar Július Šimon, pre ktorého sú udalosti spred 21 rokov dodnes nočnou morou.
Trnava má titul istý na 85 percent
V uplynulom ročníku obsadil Spartak Trnava vo fortunaligovej tabuľke šiestu priečku, pričom na majstrovskú Žilinu stratil 30 bodov. To, že hneď v nasledujúcej sezóne bude hrať o titul, čakal len málokto.
"Dá sa povedať, že ide o novovybudované mužstvo, ktoré šliape naplno celú sezónu, takmer všetko mu doteraz ideálne sadlo a toto je výsledok. Priznám sa, že ja sám som z toho veľmi prekvapený a najskôr som si myslel, že účinkovanie Spartaka v základnej časti bola náhoda, ale mýlil som sa," uviedol Šimon v rozhovore pre TABLET.TV.
"Trnavčanom sa darí aj v skupine o titul, kde je kvalitatívne podobných tímov viacero. Či už je to Žilina, Trenčín, Slovan alebo Dunajská Streda, každý jeden z nich by si majstrom byť zaslúžil, no všetky karty v rukách má momentálne Trnava, a tak si ostatní budú musieť na titul minimálne jednu sezónu zrejme počkať," pokračoval.
"Na druhej strane je pravda, že stať sa môže hocičo, poznám to aj z vlastnej skúsenosti, no na 85 percent som presvedčený, že majstrovský pohár zdvihnú v tejto sezóne nad hlavu Trnavčania," doplnil Šimon.
Za Dunajskú Stredu je rád
Aktuálna sezóna Fortuna ligy sa hrá novým systémom, tabuľka sa po 22. kole rozdelila na dve časti - skupinu o titul a skupinu o záchranu. Pozdáva sa tento model niekdajšiemu stredopoliarovi, ktorý v najvyššej slovenskej súťaži obliekal okrem trnavského Spartaka aj dresy Dunajskej Stredy, 1. FC Košice či Artmedie Petržalka?
"Ťažko povedať. V našej najvyššej súťaži je málo tímov, ak by ich bolo, dajme tomu šestnásť, nič také sa vymýšľať nemuselo. Týmto pádom sú mužstvá z druhej polovice tabuľky a zároveň aj ich fanúšikovia ochudobnení o konfrontácie s tými najlepšími," priznal.
"Predsa len je niečo iné, keď k vám zavíta Slovan, Dunajská Streda či Trenčín, ako keď stojíte proti Zlatým Moravciam, Michalovciam či Nitre. Nechcem teraz znižovať silu tímov z druhej polovice tabuľky, no vždy majú väčší náboj zápasy slabších mužstiev so silnejšími," myslí si 23-násobný slovenský reprezentant.
Okrem Trnavy je tohtosezónnym prekvapením aj účinkovanie Dunajskej Stredy. Tá figuruje päť kôl pred koncom súťaže na druhej priečke a keby z toho aj nebol titul, je celkom reálne, že fortunaligista zo Žitného ostrova po rokoch opäť nakukne do pohárovej Európy.
"Pre fanúšikov DAC, regiónu a vôbec pre celý slovenský futbal by to bolo niečo mimoriadne a ja osobne by som bol taktiež veľmi šťastný, ak by sa mu to podarilo. A či je pre mňa prekvapením, že je Dunajská Streda tak vysoko? Myslím si, že ostatné mužstvá ako Žilina, Trenčín či Slovan hrajú trochu slabšie a nedarí sa im tak ako ešte v nedávnej minulosti. To využil DAC a hoci sa mu možno z tej šesťčlennej skupiny o titul dávali najmenšie šance, päť kôl pred koncom je v tabuľke druhý a, paradoxne, jediný, kto môže ešte reálne ohroziť Trnavu v ceste za titulom."
Najväčšia tragédia v histórii trnavského športu
Tak blízko, ako je súčasný Spartak k majstrovskému titulu, bol k nemu pred 21 rokmi aj Šimon so svojimi trnavskými spoluhráčmi. Možno ešte bližšie.
V poslednom kole sezóny 1996/97 čakal zverencov vtedajšieho trénera Trnavy Karola Peczeho zápas na ihrisku zachraňujúcej sa Rimavskej Soboty. Ak by vyhrali, získali by titul, v prípade remízy by odohrali rozhodujúci súboj o majstra s 1. FC Košice na neutrálnej pôde.
Lenže po prehre 1:2 gólom z nadstaveného času im zostal iba smútok.
"Spomínam si na to, akoby to bolo včera a je to veru bolestná spomienka, ktorá mi stále zvoní v ušiach. Kde chodím, tam sa s tým stretnem a do dnešného dňa ma to bolí. Občas sa mi dokonca o tom zápase sníva a hovorím si, čo som mohol urobiť inak, 'ježišmária', tú kľučku som mal urobiť do opačnej strany a podobne," prezradil Šimon.
"Pravda je taká, že sme mali vtedy veľmi dobré mužstvo, no ten posledný krok sme psychicky nezvládli. Osobne to pokladám za najväčšiu športovú tragédiu v mojej kariére a dodnes mám zo zápasu v Rimavskej Sobote nočné mory," pokračoval dnes 52-ročný Šimon.
Premrhanú šancu na titul spred 21 rokov možno pokojne označiť za jednu z najväčších tragédií v histórii trnavského futbalu. Táto téma a hľadanie dôvodov, prečo Spartak pustil titul, ktorý už mal vo vrecku, ešte dlho-predlho rezonovala v uliciach Trnavy, a tak nečudo, že niektorí z priaznivcov dospeli k záveru, že v súboji s Rimavskou Sobotou nebolo všetko v poriadku.
"Nevnímal som tieto reči, pretože som každému hráčovi v našom tíme veril. Niečo také do športu určite nepatrí a som presvedčený, že ani jeden z nás žiadne úplatky nezobral. Jednoducho, to bol zápas, ktorý nám za dva roky, čo som v Trnave pôsobil, vyšiel najhoršie a skončilo sa to napokon tak, ako sa to skončilo," uzavrel Šimon.
