Július Rezeš nebol na futbale v Košiciach sedem rokov

KOŠICE. Na štvrtkovom futbalovom Večeri majstrov v priestoroch štadióna košickej Lokomotívy nechýbal ani bývalý prezident 1. FC Košice Július Rezeš.

Slávna éra klubu z deväťdesiatych rokov minulého storočia bude navždy spätá s menom Rezeš, čo len podčiarkuje známy predpoklad úspechu – fungujúci trojuholník hráči, tréneri a funkcionári.

Alexander Rezeš, bývalý prezident a neskôr čestný prezident košických tigrov, si už tohtotýždňovú exhibíciu medzi majstrovským kádrom 1. FC Košice a Internacionálmi Lokomotívy Košice, pri príležitosti oslavy 20. výročia prvého majstrovského titulu oranžovo-čiernych, na vlastné oči vychutnať nemohol, zomrel v roku 2002.

Exhibície po dvastiach rokoch sa nedožilo ani trio vtedajších futbalistov – Peter Dzúrik, Marek Špilár a Milan Čvirk.

Syn Alexandra Rezeša Július, ktorý taktiež viedol 1. FC Košice z pozície prezidenta klubu, však na slávnosti prítomný bol.

Hoci podľa prvotných informácií bola v hre možnosť, že do zápasu aktívne zasiahne, nakoniec sa tak nestalo. Bezprostredne po skončení stretnutia nám Július Rezeš poskytol krátky rozhovor.

Ožili pri tejto akcii vo vás spomienky na úspešnú éru košického futbalu pod vaším vedením?

„Bola to naozaj veľmi pekná akcia. Som veľmi rád, že ma chlapci pozvali a mohli sme si tak po dvadsiatich rokoch spoločne pripomenúť historicky prvý titul pre Košice. V kontexte toho, čo sa dnes deje s košickým futbalom, je to o to nostalgickejšie.“

Navštevovali ste zápasy v Košiciach aj počas uplynulých rokov?

„Nie, nebol som tu na futbal asi sedem rokov. Veď ani nebolo veľmi na čo.“

Ste v súčasnosti v kontakte s hráčmi, ktorí sa v rokoch 1997 a 1998 zaslúžili o zisk dvoch majstrovských titulov?

„Vtedajší káder bol veľmi široký. Veľa chlapcov sa už nachádza mimo Košíc, s nimi sa vídavame sporadickejšie. V oveľa intenzívnejšom kontakte som s tými, ktorí tu stále žijú. Dokonca si spoločne na rekreačnej báze chodievame zahrať futbal.“

Ak by myšlienka podobných stretnutí, povedzme po 25 rokoch pokračovala, boli by ste za?

„To je veľmi špekulatívna otázka. Najprv sa toho treba dožiť.“