KOŠICE. Futbalista Lokomotívy Košice Róbert Jano, po jeseni najlepší druholigový strelec, definoval tri ingrediencie svojho receptu, ktorým v súčasnosti žne úspech.
o vzájomnej kombinácii sú nimi zmena klubového prostredia, dôvera trénera a prajná atmosféra medzi samotnými hráčmi.
V lete zmenil pôsobisko
Tomu sa povie skok. Ešte v minulej sezóne dral útočník Róbert Jano kopačky v súťažných zápasoch viac v treťoligovom farmárskom tíme Vyšného Opátskeho ako v materskom FC VSS Košice.
V druholigovej súťaži pobudol v jeseni na ihrisku len chudobných 202 minút a v jari už potom v jeho prípade nenasledoval ani ťuk.
V lete Jano zmenil pôsobisko, hoci sa ďaleko sťahovať nemusel. Z tímu VSS prestúpil do konkurenčnej Lokomotívy Košice. Nielenže začal omnoho viac hrávať, ale do bodky napĺňal to, čo sa od hráča na jeho poste očakáva – strieľal góly
. V aktuálnej sezóne pribudlo zatiaľ na jeho konto dvanásť presných zásahov, čo ho radí na prvé miesto druholigových kanonierov. O jeden gól pred dvojicu Romulo z Hanisky a Balaj z Nitry.
Nemusel aktuálne najlepší strelec sám seba občas uštipnúť, či sa mu to náhodou nesníva?
„V priebehu súťaže ani nie. Teraz si síce hovorím, že je to ozaj pekné, ale zároveň to beriem ako určitý záväzok pre jarnú časť. Rád by som to v nej zopakoval,“ prezradil svoju najbližšiu futbalovú métu Róbert Jano.
Slová Rusnáka tešia i motivujú
Za kľúčové faktory svojho progresu považuje samotný futbalista súhru viacerých okolností.
„Určite mi pomohla zmena dresu. Bol to pre mňa nový futbalový impulz a dodalo mi to novú chuť do trénovania. Nemalú úlohu zohrala osoba trénera Rusnáka, vyznávajúceho herný štýl, ktorý sa mne osobne páči a vyhovuje mi. Veľa sa hovorí a píše o tom, že hráč potrebuje dôveru a ja som ju teraz prvýkrát naozaj pocítil. A v neposlednom rade to boli moji terajší spoluhráči, s ktorými sme si navzájom veľmi dobre sadli. Už týždeň po svojom príchode som mal pocit, ako by sme sa poznali roky.“
Úlohou klasického „hroťáka“ v strede útoku nie je v dnešnom futbale len strieľanie gólov, ale aj kvalitná práca chrbtom k bráne a sklepávanie lôpt pre spoluhráčov.
A práve túto schopnosť u Róberta Jana kvituje aj tréner Lokomotívy Albert Rusnák, ktorý ho po poslednom zápase so Zvolenom verejne pochválil. Jeho zverenec mu to teraz vrátil.
„Nedohodli sme sa na tom, že si budeme vymieňať komplimenty. Ale vážne, jeho slová ma veľmi potešili, možno až trocha dojali. Snažím sa to však brať tak, že prišla nejaká pochvala, ale treba naďalej pracovať a potvrdzovať, že si ju naozaj zaslúžim. V tom je šport taký pekný, že sa nič nedá dopredu na sto percent predpovedať. Teraz sa mi darí a môže sa stať, že onedlho si už na to nikto nespomenie,“ snaží sa hráč vnímať úspešné obdobie pragmaticky.
Najkrajší gól? Nožničky proti Bardejovu
Nech je pridružených úloh pre útočníka akokoľvek veľa, najviac vždy rezonovalo a bude rezonovať samotné strieľanie gólov. Je niektorý zo súčasných dvanástich presných zásahov, ktorý si Jano cení viac ako ostatné?
„Možno by som vypichol ten proti Bardejovu, keď sme doma vyhrali 3:1. Podarili sa mi vtedy polonožničky trocha v krkolomnej pozícii, čo pri mojej výške vyzeralo trocha smiešne. Ten gól nás v tom zápase naštartoval a mne utkvel v pamäti,“ prezradil.
Hoci nepochybujeme o tom, že rôzne podpichovačky si v kabíne od spoluhráčov vypočuje, s úsmevom tvrdil, že na pozvanie na večeru to nie je. Ani v prípade jeho dvorného jesenného nahrávača Martina Hlouška?
„Nepovedal by som, že niekomu niečo dlžím. Góly pomáhajú celému mužstvu, nech už ich strelí hocikto. Samozrejme, to, že ja som na konci väčšiny akcií, neznamená, že si ich pripravím sám. Maťovi Hlouškovi som už neraz poďakoval osobne aj prostredníctvom novín. A vždy tak rád urobím znova, je to pre mňa pán futbalista. A nielen on, aby som ostatným nekrivdil,“ poznamenal v dobrej nálade.
Nádejný právnik začínal s hádzanou
O Róbertovi Janovi je známe, že sa nevenuje len športu. Úspešne pracuje na dokončení právnického vzdelania a okrem toho predsedá Lige na ochranu slovenských športovcov (LOSS).
„Fungujeme na členskom princípe, našim členom sa snažíme poskytovať určité výhody. Tie sa prejavujú napríklad pri podpise zmluvy, poskytnutí právneho poradenstva športovcom, ekonomickom poradenstve či poradenstve s odvodmi. V poslednej dobe sa k našim službám radí aj zdravotné poradenstvo, dobré kontakty máme s nemocnicou v Šaci, kde už bolo operovaných viacero športovcov. Tu by som nateraz skončil, lebo mám ešte v hlave veľa myšlienok, ale nerád by som predbiehal, kým to nebude oficiálne,“ povedal talentovaný právnik-športovec o činnosti občianskeho združenia, pod krídla ktorého patria i mnohé známe športové osobnosti, spomeňme trebárs hádzanára Richarda Štochla alebo basketbalistky Barboru Bálintovu a Zuzanu Žirkovú.
Akú profesiu si teda Róbert Jano vyberie v budúcnosti? Právo alebo futbal? „Určite by som sa rád venoval aj právu, myslím si, že sa to dá skĺbiť s mojimi futbalovými povinnosťami. Kým to budem zvládať a budem mať pocit, že obe oblasti robím dobre, tak v tom mienim pokračovať. Ak usúdim, že to nejde, tak to skúsim prenechať niekomu, kto by to mohol robiť lepšie.“
A ešte jedna zaujímavosť. Pri priezvisku Jano sa akosi podvedome vynára otázka, prečo v súčasnosti 23-ročný futbalista nie je vlastne hádzanár.
„S hádzanou som začínal. V tom čase ale neboli také prípravky, do ktorých by som vekovo patril, takže som musel hrať proti o dosť vyšším a silnejším chlapcom, ktorí ma trocha 'podupali'. Cez karate a plávanie som sa potom dostal k futbalu a už som pri ňom zostal,“ priblížil chronológiu svojej doterajšej športovej kariéry.
Otec Róbert Jano st. a strýkovia Peter a Pavol Janovci, bývalí úspešní slovenskí hádzanárski reprezentanti, ktorí po skončení hráčskej činnosti presedlali na trénerskú kariéru, sa tak v osobe Róberta mladšieho síce svojho rodinného nasledovníka na palubovkách nedočkali, o to väčšiu radosť ale môžu v súčasnosti mať pri sledovaní zápasov futbalovej Lokomotívy Košice.
