Futbalistu Grajcara očarilo bojové umenie. Učí sa kung-fu

PREŠOV/PEČOVSKÁ NOVÁ VES. Do ideálnej zostavy 3b IV. ligy ObFZ Prešov sa prebojovala opora TJ Slovan Pečovská Nová Ves už po tretíkrát. RICHARD GRAJCAR ale prežil veľkú časť svojej futbalovej kariéry v klube 1. FC Tatran Prešov. Má za sebou aj zahraničné stáže v talianskom Ascoli Calcio a slávnom SSC Neapol. Žiaľ, sprevádzali ho aj zranenia, pre ktoré sa neskôr dostal do Malého Šariša. Už niekoľko rokov sa venuje trénovaniu žiakov a dorastencov. Svoju futbalovú budúcnosť spája práve s funkciou kormidelníka.

Laureátom futbalovej Jedenástky roka ste sa stali už tretíkrát. Čo pre vás do tretice toto ocenenie znamená?

„Potešilo ma. Dostal som osem hlasov a trénerom, ktorí mi túto dôveru dali, z celého srdca ďakujem. Baví ma to stále... Na slávnosti je vždy dobrá partia a dobrí ľudia, ktorí sa zídu raz za rok. Rád sa s nimi porozprávam o futbale aj iných témach. Je to spestrenie kalendárneho roka.“

Prídete teda aj štvrtýkrát?

„V prvom rade to záleží odo mňa, od mojich výkonov. Dôležitý je aj pohľad klubov, ktoré dávajú hlasy. Ja sa musím snažiť hrať dobre a oni si ma musia všimnúť.“

Už niekoľko rokov hráte v Pečovskej Novej Vsi. Aké sú tam podmienky?

„Povedal by som, že také rodinné. Som rád, že chalani držia spolu a klub napreduje. V prvom rade som vďačný prezidentovi klubu Štefanovi Tallovi, ktorý tie podmienky vytvára a starostovi obce pánovi Dujavovi, ktorý sa takisto snaží o rozvoj tímu. Momentálne sa v tabuľke nachádzame nižšie, ale verím, že v jarnej časti dosiahneme lepšie výsledky a pôjdeme hore. Medzi mužstvami sú malé bodové rozdiely, dúfam, že sa vyhneme boju o záchranu. Futbal v obci chceme posunúť vyššie, aby ľudia hovorili, že chalani, ktorí tam hrajú, futbal majú radi a reprezentujú svoju obec adekvátne.“

Ešte v minulej sezóne ste boli v Pečovskej Novej Vsi hrajúcim trénerom. V aktuálnom ročníku v tíme plníte už iba jednu úlohu – hráčsku. Trénujete ale mladších dorastencov v Ľuboticiach. Ako sa vám v tomto smere darí?

„Chlapci sú šikovní. Niekedy ich síce treba naviesť na správnu cestu, aby vedeli, čo majú od futbalu čakať. Mojou úlohou je odovzdať im skúsenosti. Hráme v druhej lige Juh. Postavenie v tabuľke ma pri mladšom doraste až tak veľmi nezaujíma, dôležitý je pre mňa ich rast a perspektívnosť pre ľubotický klub.“

Predtým ste ako tréner pôsobili aj v Tatrane Prešov. Trénovali ste žiacke kategórie od U9 po U14. Čo je ťažšie, pracovať s malými deťmi alebo s tínedžermi?

„So staršími je práca o niečo ťažšia. Chlapci rastú, majú hormóny, dievčatá, futbal. U mladších chlapcov v Tatrane to bolo ľahšie, pretože mali len jedno zameranie, ktorým bol futbal.“