Dal gól vo finále Barcelone, trénoval Weissa. Legendu belasých uctili pamätnou tabuľou

RIMAVSKÁ SOBOTA. Nenarodil sa v meste a nikdy nehral za miestny tím mužov. Dočkal sa však pamätnej tabule na štadióne.

Bývalý hráč Slovana Bratislava a strelec gólu v pamätnom finále Pohára víťazov pohárov Vladimír Hrivnák je síce rodák z Hnúšte, no vyrastal v Rimavskej Sobote.

Bol oporou ligového dorastu, no za mužov už nestihol hrať. Jeho talent si všimli v Bratislave a stal sa hráčom belasých.

Do Rimavskej Soboty sa však vždy rád vracal k rodine a kamarátom.

Pri príležitosti desiateho výročia smrti legendárneho futbalistu odhalili na rimavskosobotskom štadióne pamätnú tabuľu na jeho počesť. Bola to iniciatíva Matice slovenskej, mestskej samosprávy a futbalového klubu.

Zviditeľnil Rimavskú Sobotu

„Bola som veľmi milo prekvapená, som dojatá,“ vravela na slávnostnej akcii manželka nebohého futbalistu Anna Hrivnáková.

„Môj muž zviditeľnil Rimavskú Sobotu, ale nielen on, ale aj jeho rodičia, ktorí ho viedli k športu. Otec bol lekár, mama učiteľka. Boli to úžasní ľudia, ktor ých som si veľmi vážila a stále vážim,“ doplnila Anna Hrivnáková.

Vladimír Hrivnák sa narodil 23. apríla 1945. Po dorasteneckých rokoch v Rimavskej Sobote prešiel do Slovana Bratislava v roku 1963 a o dva roky neskôr debutoval aj v lige. Na vrcholnej úrovni odohral za belasých osem sezón.

Bol členom víťazného tímu v Pohári víťazov pohárov, dokonca v pamätnom finále v máji 1969 proti slávnej Barcelone dal aj gól. Slovan vtedy zvíťazil 3:2.

Manželka sledovala zápas priamo z tribúny v Bazileji. „Boli sme tam, zaviezli nás tam špeciálom. Po zápase nás zase naložili do lietadla a odviezli, hráči oslavovali bez nás.

V Bratislave sme však mali pompéznu oslavu, každého jedného hráča viezol taxikár, išli cez celé mesto. Takýto úspech sa už asi nezopakuje,“ poznamenala Anna Hrivnáková.

Pamätná tabuľa bude pripomínať aj Soboťanom, že sa ňom podieľal aj ich krajan. „Je to dôležité najmä pre budúce generácie, aby vedeli, že aj takíto ľudia tu žili, tvorili, robili a zviditeľňovali mesto,“ podčiarkla.

K futbalu mala vždy blízko, od dvanástich rokoch chodila na štadión a fandila Slovanu. Výkony belasých sleduje aj v súčasnosti, hoci nie priamo na štadióne.