Remízový kráľ vyhral prvé tri a potom až posledný zápas. Zažili pohárový sviatok proti DAC

VEĽKÉ LOVCE. Futbalisti Veľkých Loviec patria posledných tucet rokov (spolu s Kolárovom a Štúrovom) medzi najtradičnejších účastníkov štvrtej ligy Juhovýchod na Západnom Slovensku, pričom najlepšie umiestnenie dosiahli v sezóne 2012/13, keď pod trénerským vedením Petra Gancznera skončili v štvrtej najvyššej súťaži na šiestej priečke.

Ich cesta z predposlednej okresnej súťaže až do štvrtoligovej spoločnosti začala ešte pod taktovkou Ladislava Módera, ktorý v drese Slovana Bratislava v roku 1969 dvihol nad hlavu európsky Pohár víťazov pohárov.

V dvoch predchádzajúcich - neúplných - sezónach skončili Veľké Lovce v hornej polovici tabuľky, vlani na ôsmom mieste, predvlani v nedohranom ročníku tretí. Na ôsmej priečke figurujú aj po jesennej časti aktuálnej sezóny, no po prvých troch kolách mali na svojom konte plný počet bodov a vyhrievali sa na najvyšších priečkach.

Na výslní bol vtedy aj ich najlepší strelec Gabriel Švec, ktorý prispel v prvých dvoch zápasoch k dvom víťazstvám svojich až piatimi gólmi. Nestarnúci odchovanec Levíc je po jeseni s ôsmimi presnými zásahmi štvrtým najlepším strelcom celej súťaže.

Po dvoch „pandemických“ ročníkoch s minimom zápasov mali Veľké Lovce úvod tejto sezóny perný a poriadne nabitý. V Slovnaft Cupe vyradili najskôr piatoligové Komjatice, potom aj treťoligové Nové Zámky (po penaltovom rozstrele), aby v strede augusta privítala ani nie dvojtisícová dedina vo svojom malom, útulnom stánku pred skoro tisíckou futbalových fajnšmekrov z celého Šurianska vzácneho hosťa, prvoligový FC DAC 1904 Dunajská Streda.

Veľký sviatok malého klubu a jasný triumf favorita zo Žitného Ostrova (6:0) mohlo vidieť v priamom televíznom prenose celé futbalové Slovensko, no ani obrovská obetavosť štvrtoligistu reálne nemohla stačiť na tím profesionálov z rôznych končín sveta.

Remízový kráľ z „Lótu“ zaznamenal v tejto polsezóne v domácom prostredí až päť remíz (plus dve vonku), no napríklad tie s Hurbanovom, Tovarníkmi či Štúrovom môžu mať ešte svoju cenu.

„V Slovnaft Cupe hral u nás posledné roky vždy lákavý súper, v mojom prvom ročníku to bol vtedy prvoligový FC Nitra, kde som futbalovo vyrastal, v druhom ambiciózny štvrtoligista Lehota pod Vtáčnikom s bývalým reprezentantom Františkom Kubíkom v zostave, no a v tejto sezóne DAC Dunajská Streda, na ktorý sa hráči tešili, niektorí sa dokonca kvôli tomu zápasu predčasne vrátili zo zahraničia,“ hovorí hrajúci tréner TJ Veľké Lovce ROMAN SLOBODA (35), ktorý má na svojom konte cez 80 štartov v prvej lige (FC Nitra, FC ViOn) a ktorý okúsil najvyššiu súťaž aj v Poľsku (Lubin) či Česku (Mladá Boleslav).

Úvod sezóny ste mali perný, ako hodnotíte tri vystúpenia v Slovnaft Cupe? Prešli ste cez piatoligové Komjatice (0:2), na penalty aj cez treťoligové Nové Zámky a do Veľkých Loviec potom merala cestu fortunaligová Dunajská Streda...

Slovnaft Cup je pre nás vždy vhodným spestrením letnej prípravy. Počas obdobia, čo som vo Veľkých Lovciach, zakaždým hral u nás lákavý súper. V mojom prvom ročníku to bol vtedy prvoligový FC Nitra, kde som futbalovo vyrastal, v druhom ambiciózny štvrtoligista Lehota pod Vtáčnikom s bývalým reprezentantom Františkom Kubíkom v zostave, no a v tejto sezóne po dramatickom okresnom derby zápase s Novými Zámkami aj súper vari najzvučnejšieho mena s výborným fanúšikovským zázemím DAC Dunajská Streda.

Ako hráči vnímali samotnú konfrontáciu s prvoligistom, bol to pre obec futbalový sviatok?

Hráči sa, samozrejme, na zápas tešili, niektorí sa dokonca kvôli tomu predčasne vrátili zo zahraničia a zrazu nebolo miesta na súpiske. Ďalších to vyprovokovalo k výkonu, ktorým by sa možno nestratili ani vo vyšších súťažiach.

Určite bolo pre nich sviatkom hrať proti reprezentantom svojich krajín a v kabíne som im povedal, že im závidím možnosť hrať takýto zápas, pretože ja som bol vtedy zranený.

Medzitým ste úspešne začali štvrtoligovú súťaž, keď mal tím z troch zápasov až deväť bodov. Čomu to pripisujete, nebolo to iba vďaka dobrému žrebu?

Určite by som to neprisúdil iba vyžrebovaniu, jednoducho, boli sme dobre pripravení na každý zápas a my žiadneho súpera nepodceňujeme. Zdôrazňovali sme si vtedy, že vstup do súťaže je veľmi dôležitý.

Po troch kolách figurovali Veľké Lovce na najvrchnejších priečkach tabuľky, nasledovala ale prehra 3:1 v priemerných Kovarciach. Bola to prehra po jasnom priebehu?

V Kovarciach sme dali rýchly gól a asi sme si začali myslieť, že už to pôjde samo. Lenže, po troch našich veľkých chybách v defenzíve súper zaslúžene vyhral 3:1. Kovarce sú doma nepríjemné, hrajú fyzický futbal, my sme u nich prehrali aj v poslednom kole minulej sezóny. Ako sa však hovorí, aspoň sme spadli z hrušky.

Po prvej prehre v súťaži ste na domácom trávniku nezvíťazili už ani raz. Čím to je?

Doma sme sa snažili hrať v každom zápase aktívne a vždy sme aspoň raz skórovali. Žiaľ, mužstvo robilo individuálne chyby, z ktorých, dúfam, že sme sa poučili a ak nastanú podobné herné situácie v budúcnosti, budeme reagovať správne.

Po zápase si vždy konkrétne momenty rozoberieme a chalanom sa snažím prostredníctvom screenov z videa ukázať, ako sa má tá-ktorá herná situácia riešiť, v akom priestore sa treba pohybovať a podobne.

Z piatich domácich remíz môžu mať tie s Hurbanovom (2:2), Tovarníkmi (1:1) či Štúrovom (2:2) ešte svoju cenu. Ako to vidíte?

Každý jeden získaný bod má svoju váhu, a že akú, to ukáže vždy až konečná tabuľka. Pri spomínaných remízových zápasoch si myslím, že s Tovarníkmi sme boli lepším mužstvom. Hurbanovo k nám prišlo posilnené o zvučné mená z druholigového Komárna asi ako k nikomu inému a priebežné skóre sme iba doťahovali.

So Štúrovom rozhodlo zaradenie ich Petra Molnára do druhého polčasu. Dovolím si povedať, že inak by sme pravdepodobne zvíťazili.

Ktorý z domácich remízových výsledkov mrzí najviac?

Mňa osobne mrzia najmä dva. S Nededom sme remizovali 2:2 aj napriek tomu, že sme hrali hodinu v početnej výhode o jedného hráča. Nám to ale skôr uškodilo, skúsenejší tím by si s danou situáciou poradil asi lepšie.

Mimochodom, dodnes si pamätám, ako sme s FC Nitra hrali proti Ružomberku od ôsmej minúty v početnej výhode o jedného hráča a my sme hádam ani poriadne nevystrelili na bránku a zápas prehrali.

No a druhým zápasom bol ten proti Tvrdošovciam, proti ktorým nám velilo už len tabuľkové postavenie doma zvíťaziť. Ale aj sila kádra a čo som mal informácie, tak aj tréningový proces súpera. Paradoxne, nakoniec sme boli radi aj za remízu 1:1, pretože hostia nepremenili v samom závere pokutový kop.

Body ste si delili aj vo Veľkom Mederi a Bešeňove. Veľké Lovce sú remízovým kráľom jesene, zažili ste niekedy polsezónu s toľkými remízovými rezultátmi (4-7-4)?

Tak takýto počet remízových výsledkov som naozaj nezažil nikde, ale aj toto prináša futbalový život.

V predposlednom jesennom kole doma s nebezpečným FC Pata to už vyzeralo na ôsmu deľbu bodov, zápas ste ale nakoniec prehrali gólom z poslednej minúty 2:1. To muselo bolieť...

Určité áno. Navyše, bol to veľmi emotívny zápas, v ktorom sme nepremenili pokutový kop. Za stavu 1:1 nám potom bola prisúdená po ruke v šestnástke aj druhá penalta, ktorá bola ale po intervencii postranného rozhodcu nakoniec odvolaná.

No a v poslednej minúte sme dostali gól na 2:1 po dlhom autovom vhadzovaní, keď sme si neprebrali útočiaceho hráča. Opäť situácia, z ktorej sa musíme všetci poučiť.

Fanúšikov „Lótu“ môžu tešiť výsledky v derby zápasoch v Bešeňove (0:0) a najmä vo Dvoroch nad Žitavou, kde ste v rozlúčke s jeseňou zvíťazili 1:0. Napravilo si tam mužstvo chuť?

Po jedenástich týždňoch bez plného bodového zisku sme boli naozaj radi, že sa nám podarilo vo Dvoroch zvíťaziť. Veľká vďaka patrí aj domácim, že nás po zápase pohostili a polsezónu sme zakončili spoločným príjemným posedením.

Ktorý výkon mužstva za celú jeseň hodnotíte ako najlepší a ktorý ako najhorší?

Najlepší výkon sme podali v pohárovom zápase s Novými Zámkami, bol emotívny a vybojovali sme si v ňom ďalšie kolo v pohári a súťažné stretnutie s Dunajskou Stredou. Hneď štyri dni nato sme mali prvý ligový zápas a sebavedomo povzbudení sme doma proti Nesvadom predviedli asi najdominantnejší výkon jesene a zvíťazili 3:0.

Naopak, najhorší výkon sme podali v spomínanom domácom remízovom stretnutí 12. kola proti Tvrdošovciam s výsledkom 1:1.

Ako by ste zhodnotili káder, prekvapil vás niekto príjemne, či naopak?

Pred sezónou sme si povedali, že chceme do mužstva zapracovať chalanov, ktorí prešli mládežníckymi kategóriami vo Veľkých Lovciach a snažili sme sa ich prilákať späť z hosťovaní, prípadne sme posunuli našich dorastencov k mužom.

Dopĺňame ich skúsenými hráčmi, ktorí prešli napríklad akadémiou FC Nitra a tiež skúseným Gabrielom Švecom z Levíc. Hráči v kabíne vedia, že dostanú aj pochvalu, keď je za čo, ale viem byť aj pomerne prísny. Menovať nebudem nikoho, hráči vedia, kto má na čom zapracovať a čo ktorému vytýkam.

Vládne u vás s prebiehajúcou zimnou prípravou spokojnosť a aké zmeny v kádri sa dejú?

Zimnú prípravu sme mali naplánovanú a prípravné stretnutia dohodnuté už v októbri. Dúfam len, že pandemická situácia nám ju umožní aj naplniť.

Prakticky od prvého týždňa trénujeme v „našom“ režime. Dva tréningy týždenne máme spoločné, pričom vyžadujem čo najvyššiu možnú účasť a jeden tréning je individuálny. Cez aplikáciu mám prehľad, kto tréning absolvoval a kto nie.

V príprave sme zatiaľ zdolali Lednické Rovne 3:1, so Šuranmi remizovali 1:1, s Brančom prehrali 4:2, no a ešte nás čakajú zápasy s Galantou, Salkou, Veľkým Cetínom, Čeľadicami a Klasovom.

Z kádra odišli Jozef Belluš a Richard Bačík, ktorý ide hrať futsal do Poľska.

Čo sa týka príchodov, máme záujem získať na hosťovanie Miloša Laciku z Kolíňan, no a z hosťovaní by sme radi stiahli Erika Záhumenského z OFK Hul a Mareka Pavlatovského z ŠK Vlkas.

S akým umiestnením budete v klube spokojní na konci reorganizačnej sezóny?

Čo sa týka umiestnenia, nemáme konkrétny cieľ. Budem rád, keď budú hráči aj naďalej chodiť na tréningy v hojnom počte, budú na sebe pracovať a tak sa každým tréningom a zápasom posúvať dopredu. A to aj za cenu, že si budú musieť vybrať ťažšiu cestu.