Cieľ si splnili v predstihu. Futbalisti MFK Dukla Banská Bystrica si po roku v druhej lige vracajú do najvyššej súťaže. Postup si zabezpečili už päť kôl pred koncom.
Tréner JURAJ JARÁBEK v rozhovore pre Sportnet zhodnotil jarnú časť, prezradil, či bola v kabíne panika po nepriaznivých výsledkoch a hovoril aj o ambíciách B-tímu.
Dukla si zabezpečila postup do najvyššej súťaže už päť kôl pred koncom, po víťazstve 3:0 nad Starou Ľubovňou. Aké boli oslavy?
Oslávili sme to v kabíne hneď po zápase, ale bolo to veľmi diétne, pretože už na druhý deň išlo osem chlapcov hrať za B-tím do Bytče a v stredu čaká nás zápas v Pohroní. Hlavná oslava teda ešte len príde.
Po jeseni ste mali na čele náskok 16 bodov. Vtedy ste hovorili, že na jar zápasy s Duklou budú pre súperov ako Liga majstrov. Úvod jari však nebol pre vás výsledkovo ideálny, prehrali ste v Liptovskom Mikuláši, na pôde rezervy Slovana aj doma s Malženicami. Ako ste to prežívali?
Dávali sme si tajný cieľ neprehrať celý rok, ale vedeli sme, že druhá liga je veľmi vyrovnaná a ťažká. Najmä v zápasoch s našimi hlavnými súpermi sa potvrdilo, že naozaj bojovali ako keby hrali finále Ligy majstrov.
Aj keď sme prehrali v Liptovskom Mikuláši, určite sme neboli horším tímom, no nepomohlo nám vylúčenie v úvode druhého polčasu.
Na Slovane sme vyhrali 17:0 na rohy, na nekvalitnom ihrisku sme dobýjali Slovan, no ten dal na začiatku rýchly gól.
Jediná prehra, keď bol súper lepší, bola s Malženicami, ktoré kvalitu potvrdzujú jarnými výsledkami.
Druhá liga je veľmi vyrovnaná a náročná, no my opäť sme naštartovali sériu a zvládli sme boj o postup v pohode a bez paniky.
Keď v úvode jarnej časti prišli tri prehry zo štyroch zápasov, nebola v kabíne nervozita?
Hráči sú nastavení tak, ako ich nastaví tréner. Stále im hovorím: „Verte svojej práci, dobre trénujete.“
Výkyvy sa stávajú, nepoznám ligu, kde by mužstvo ťahalo víťaznú sériu bez prerušenia. Aj Bayern prehrá, aj Arsenal mal famóznu fazónu a teraz sa mu nedarí. Športová forma sa nedá udržať 34 kôl, vo futbale sa situácia stále mení.
V čom Dukla vyčnievala, že si zabezpečila postup takto skoro?
Máme veľmi dobrý tím, čo sa týka chémie. Hoci je mužstvo oproti minulosti kozmopolitnejšie, lebo v Dukle nebývalo veľa zahraničných hráčov, chlapci nám sadli.
Ostalo to postavené na kostre domácich starých harcovníkov, ako sú Jakub Považanec, Braňo Lupták či Lukáš Migaľa. Kubo Považanec je náš nosný kameň, okolo ktorého sa vytvorila výborná partia.
Bolo to dobre poskladané a keď to nakopnete, už to ide. Chvalabohu sme to dotiahli tam, kde sme chceli.
V lete sme boli v situácii, kedy sme si nemohli veľmi vyberať, no verili sme hráčom, ktorých sme si vybrali. Myslím si, že sme si vybrali správne, keďže sme súťaž vyhrali.
Sledujete boj o druhú priečku a o záchranu? Ako to podľa vás dopadne?
Je to ťažké predpovedať, liga je nesmierne vyrovnaná. O barážovú priečku bojuje možno päť až šesť tímov a o záchranu takisto. Každý zápas bude veľmi náročný a každý gól a bod bude veľmi dôležitý.
V spodnej časti tabuľky sú mužstvá, ktoré tam nechceli byť, a stále hrajú proti tímom, ktoré bojujú o barážové miesto. Bude to ešte veľmi zaujímavé.
Vy už to môžete sledovať bez nervov, ale určite už sa pomaly pripravujete na nový ročník v najvyššej súťaži. Rozmýšľate už nad tým, kto v kádri ostane a či vy zostanete trénerom?
To sú normálne veci vo futbale. Mne aj viacerým hráčom končia zmluvy. Máme plán, že do konca sezóny chceme dať priestor chalanom zo širšieho kádra a mladým z béčka, aby sa ukázali, lebo sú talentovaní.
Prvá liga je trochu iný level. Konkurencia tam bude vyššia, takže sa určite budeme chcieť posilniť.
Keď porovnáte tento postup s tým, ktorý ste zažili so Zlatými Moravcami v sezóne 2009/2010, v čom je rozdiel?
Na Zlaté Moravce spomínam rád. Mančaft bol dlho pokope, boli tam herno-pohybové návyky, chlapci hrali naslepo a predvádzali sme výborný futbal.
Ten postup bol však ťažší, pretože dlho viedol Trenčín, ktorý trénoval Aďo Guľa. V jarnej časti sme ho predbehli a potvrdili sme postup tri kolá pred koncom v Michalovciach.
Mužstvo potom ostalo pohromade, išli sme s ním do prvej ligy s minimálnymi zmenami. Tri roky sme v lige plávali naozaj famózne a káder sa dopĺňal postupne.
Dnešná doba je iná, v tímoch je veľká fluktuácia hráčov, manažéri ponúkajú veľký pohyb, je to väčší biznis. Iné to nebude ani tento rok. No tí, ktorých budeme chcieť, určite zostanú v Dukle.
Máme tu aj béčko, ktorý stále hrá o postup do druhej ligy. Je to živý organizmus. Súťaž určite dohráme so cťou.
Má klub ambíciu, aby B-tím postúpil do druhej ligy?
Zatiaľ máme indície, že sa o to treba pobiť. Pre mladých chalanov je výzva vyhrať tretiu ligu. Určite to nebudeme tlačiť cez mŕtvoly, silou-mocou. Ak sa to podarí, budeme radi, ak nie, nič sa nedeje.
Ako vidíte šance béčka? V tretej lige Stred aktuálne vedie Námestovo s päťbodovým náskokom.
Zostáva šesť zápasov do konca, naša Dukla hrá ešte v Námestove, tam sa môže rozhodnúť. Ale aj tam je to vyrovnané, je tam veľa kvalitných tímov.
Je to spoločný projekt s trénerom Štefanom Rusnákom. Na chalanov netlačíme, majú to náročné, keďže siedmi-ôsmi trénujú s A-tímom a potom idú hrať za béčko. Béčko je spojené s devätnástkou. Uvidíme, ako to dopadne.
Chodíte sledovať zápasy béčka osobne?
Priznám sa, že väčšinou chodím sledovať nášho najbližšieho súpera v druhej lige. Informácie však mám od asistenta Mareka Bažíka, je to tímová práca.
Z devätnástky sme vytiahli Adriána Sivička, ktorý sa veľmi dobre chytil. Sú tam aj ďalší zaujímaví chalani, ktorým chceme dať šancu v druhej lige do konca sezóny šancu.
Keď vznikali B-tímy, boli na to rôzne názory, ale váš príklad ukazuje, že béčka vedia pomôcť, aby aj mladí hráči dostali potrebnú minutáž. Čo si o tom myslíte?
Minulý rok som bol v Malženiciach, ktoré boli farmou Trnavy. Je to nesmierne dôležité, že chalani majú šancu sa otrkať pri prechode z mládežníckeho do mužského futbalu.
V mužskej súťaži sa ukáže, ako talentovaný chalan dokáže napredovať. Jasným príkladom je Žilina, kde 16-17-roční chlapci hrajú druhú ligu a potom najlepší idú z áčka aj z druhej ligy hrať mládežnícku Ligu majstrov. Preto je v nej devätnástka Žiliny každý rok tak vysoko.
Rovnako to funguje v Česku v Sparte či Slavii, ktoré majú béčka v druhej lige a hrajú tam aj sedemnásťroční chlapci. Myslím si, že to je cesta.
Ktorý moment zo sezóny bol pre vás najdôležitejší alebo najviac emotívny?
Kvalitných zápasov bolo veľa, ale najlepšie zápasy sme odohrali s priamym konkurentom, Zlatými Moravcami. Tam sme prehrávali 0:2, zahodili sme penaltu, no dokázali sme vyrovnať a boli sme lepším tímom.
V odvete, v poslednom jesennom zápase sme ich suverénne porazili 4:1. To boli najdôležitejšie momenty a vďaka tomu sme na konci jesene mali luxusný 16-bodový náskok.
Teraz ho máme ešte väčší. Očakávali sme, že jar bude náročná, ale myslel som si, že bude viac náročná, než bola. Som rád, že päť kôl pred koncom máme 18-bodový náskok a postup vo vrecku.
