Hral s potrhaným meniskom. Železný muž nevynechal zápas deväť rokov

Na východe Slovenska je v amatérskom futbale pojem. Od 18. októbra 2015 (zápas Stará Ľubovňa - Šiba) nevynechal STANISLAV BOMBA (41) na ihrisku ani minútu.

Bez prestávky odohral 164 zápasov. Železný muž hrá bez prerušenia deväť rokov, nevyradilo ho ani vážne zranenie kolena či drobné šrámy.

Cez víkend strelil v drese TJ Busov Nižný Tvarožec fantastický gól nožničkami. Jeho mužstvo zdolalo v VIII. lige ObFZ Bardejov TJ Dúbrava Kobyly 3:0.

Ukážkovými nožničkami ste poslali loptu do siete, na ôsmu ligu dosť nevídaný moment. Ako sa vám to podarilo?

Futbal hrám pravidelne od šiestich rokov, takže sa viem prispôsobiť daným situáciám. Presne som vedel, čo chcem urobiť a mal som aj šťastie, že sa lopta zatočila do bránky.

Koordinačne som to zvládol, čo je dôležité. Za veľmi dobrý center musím pochváliť spoluhráča. Aj načasované to bolo dobre.

Najkrajší gól kariéry?

Dal som ešte nejaké góly priamo z rozohrávky od polovice ihriska. Tiež mi padli pekné voleje, ale v tom čase ešte neboli kamery.

Priezvisko Bomba sa k vám hodí.

Užívam si to celý život (smiech). Za posledný gól som na sociálnych sieťach dostal osemsto lajkov.

Obec bola z gólu nadšená, spoluhráči sa chceli pochváliť, tak gól zavesili na internet.

Bolo to od nich pekné. Som rád, že ešte v tomto veku sa viem vyhodiť do vzduchu.

VIDEO: Stanislav Bomba kandiduje v súťaži Gól roka 2024

Redaktori Futbalnetu váš presný zásah zaradili do rubriky Gól roka 2024.

Ak mám byť úprimný, ani som o takej súťaži nevedel. Som však rád, že sa gól páči. Vážim si to.

Hoci gól padol až v 90. minúte, teda zápas bol rozhodnutý skôr, cením si ho. Hlavne, že mal víťaznú príchuť.

Venujem ho všetkým ľuďom, ktorí mi držia palce. Treba však povedať, že to bola tímová práca.

Ste futbalová osobnosť bardejovského okresu a slovenský rekordér. Aktuálne ťaháte sériu 164 zápasov za sebou bez vynechanej minúty. Ako to robíte? To ste nikdy neboli zranený?

Bol. Ale hral som aj cez bolesť. Pol roka som behal po trávnikoch s potrhaným meniskom. Otejpovaný, ale išiel som.

Máme strašne úzky káder, preto som nechcel nechať partiu v štichu.

Tvrdím, že vždy je lepšie hrať s jedným zraneným, ako by nás malo byť desať.

Bežné boľačky mám pomaly každý víkend, ale vždy idem. Pretože futbal je moja srdcová záležitosť, ktorá ma drží už od šiestich rokov.

Trénujem aj individuálne, dennodenne sa udržujem v kondícii, aby som sa cítil dobre. Vždy po práci si idem zabehať.

Na ihrisku svojho mužstva ste nechýbali deväť rokov. Dokedy to plánujete vydržať? O koľko ešte natiahnete túto sériu?