BARDEJOV. Desať rokov, 187 zápasov, 16 830 odohraných minút. Stanislav Bomba z TJ Busov Nižný Tvarožec ťahá neuveriteľnú sériu. Za uplynulé desaťročie nevynechal ani jednu súťažnú minútu.
Za tento nevšedný počin 42-ročného futbalistu ocenili pred zápasom Slovnaft Cupu Bardejov–Michalovce.
Pamätný dres, plaketu, darčekový kôš a podpísanú loptu prevzal v spoločnosti manželky a syna na štadióne, kde začínal. Tlieskala mu solídna návšteva.
Preložil by aj krstiny
Séria s plnou minutážou sa začala v októbri 2015. Bomba bol vtedy na hosťovaní v Šibe, takže prvé štyri stretnutia zo 187 odohral v jej drese. Ostatných 183 zápasov absolvoval vo farbách Nižného Tvarožca.
O svojej unikátnej sérii dlho nevedel. Začal ju vnímať pred dvoma rokmi.
„Na stránke našej okresnej súťaže napísal Igor Dopirák článok, že osem rokov som nevynechal ani minútu. A teraz, 18. októbra bolo jubileum, rovných desať rokov,“ vravel pre Sportnet Bomba.
Nikdy ho nevystriedali, nikdy nedostal červenú kartu.
„Nie som ten typ, že by som sa hádal s rozhodcom, alebo by som surovo fauloval. Viem si to inteligentne uhrať. Nejaké zranenia tam boli, ale také, s ktorými sa dalo hrať. Alebo aj keby som chcel ísť dole, tak sa nedalo, lebo nás bolo málo,“ vysvetľoval.
Hráči často odchádzali za pracovnými povinnosťami do zahraničia, bolo to ako na hojdačke.
„Keď mi nejaké zápasy zostali v hlave, väčšinou to bolo o tom, že nás bolo málo. V Zborove sme raz nastúpili deviati. Ale posledné štyri či päť rokov už fungujeme normálne, máme vždy jedenásť hráčov,“ vravel Bomba.
Sériu mu neprerušila ani žiadna rodinná akcia, svadba či pohreb. „Futbal je moja celoživotná diagnóza. Ja by som ešte aj krstiny preložil na sobotu alebo na pondelok, len aby neboli v nedeľu,“ doplnil so smiechom.
Odďaľoval operáciu
Nedeľa bez futbalu je preňho nepredstaviteľná. Aj preto istý čas hral aj s potrhaným meniskom. Keď sa o tom prvý raz zmienil v jednom rozhovore, dostal aj negatívne reakcie.
Sám uznáva, že to z hľadiska zdravia nebol dobrý nápad. „Odďaľoval som operáciu, aby som mohol ešte hrať. Doktorom som povedal, že pre prácu si dám operáciu až v zime. Nechválim sa tým, ale chcel som hrať ďalej. Behať sa s tým dalo bez bolesti, s kopaním už som mal problém,“ uviedol detaily.
„Súper však nevedel, že som zranený. Nikto si nič nevšimol. Akurát chlapci v kabíne vedeli, že hrám na jednej nohe,“ doplnil.
Vášeň je skrátka vášeň. „Päťdesiat percent v hlave mám futbal,“ smial sa. Trénuje päť dní v týždni, dvakrát s mužstvom, v ostatné dni individuálne. V sobotu má voľno a v nedeľu zápas.
„Pokiaľ to ešte ide a moje telo to ešte zvláda, chcem ešte hrať ďalej,“ podčiarkol.
Konkrétnu métu nemá. „Jedného dňa aj tak skončím, ale momentálne som tak nastavený, že určite chcem hrať. Mužstvo ma potrebuje,“ vravel.
VIDEO: Nižný Tvarožec získava "Superpohár" ObFZ Bardejov
Správne rozhodnutie
Nižný Tvarožec aktuálne hrá 7. ligu ObFZ Bardejov. V minulej sezóne vyhral 8. ligu, druhé Poliakovce predstihol o štyri body.
Následne získal aj ďalšiu trofej, keď na penalty zdolal víťaza 7. ligy, Šibu v miestnom „Superpohári,“ teda v Pohári víťazov ObFZ Bardejov.
„Veľa klubov som počas kariéry nevymenil, ale odmala až doteraz hrám futbal. Nič viac, nič menej,“ vyhlásil Bomba, ktorý najčastejšie hrá pod hrotom.
S futbalom začínal v Partizáne Bardejov, ale nemal to jednoduché. Pochádza zo skromných pomerov, prvú žiacku ligu hral v plátenných kopačkách.
Keď sa roztrhli, zalepil ich páskami na hokejky, ktoré mu priniesol otec z JAS-u.
„Teraz sa to otočilo. To, čo som vtedy nemal, život mi ako keby vrátil. Ale keď si kúpim nové kopačky, vždy sa z toho radujem. Mám 42 rokov, ale chytím si ich, popozerám, pohladkám,“ vravel s rozžiarenými očami.
Ako 17-ročný nastupoval za mužov v III. lige v Bardejovskej Novej Vsi. Možno by mal aj na vyššiu súťaž.
„V devätnástich rokoch, po vojenčine, som sa musel rozhodnúť. Buď budem pomáhať rodičom a pôjdem do práce, alebo odídem na skúšku do Plzne. Rodina bola na prvom mieste. Mal som v tom jasno,“ prezradil o sebe málo známy fakt Bomba.
Jeho mama bola chorá, otec by sám nezvládal domácnosť a starostlivosť o mladšieho brata, ktorý ešte chodil do školy.
Toto rozhodnutie aj spätne považuje za správne. „Keby sa ma niekto opýtal pred pätnástimi rokmi, či som nemohol aspoň skúsiť zariskovať, tak by som povedal, že mohol som. Odstupom času to však vnímam tak, že za to všetko, čo mi rodičia dali, som spravil správny krok. Možno aj preto hrám futbal doteraz, lebo som si to vážil,“ zdôraznil.
Medailista v rodine
Lásku k futbalu má v rodine. Jeho otec i starý otec boli tiež futbalisti. Bývalý československý reprezentant Jozef Bomba, ktorý bol členom strieborného družstva na MS 1962 v Čile a zahral si aj za výber Európy, bol ujo jeho otca.
„Ja už som ho nezažil, ale môj otec a môj dedo mi o ňom veľa rozprávali,“ vravel.
Brankárov niekedy straší aj bombami. „Naposledy s Osikovom som dal gól dvanásť minút pred koncom, za stavu 0:0, z priameho kopu do šibenice. Škoda, že kolega, čo robí videá, to nemá, lebo mu odišiel notebook,“ povzdychol si.
Pred rokom bol nominovaný aj v súťaži Gól roka.
„Škoda, že pred desiatimi rokmi ešte neboli kamery. Tri góly som dal také, že sme dostali gól a ja som hneď z polky ihriska vyrovnával. V tom čase sa však ešte na dedinách ešte zápasy nenakrúcali. Veľa vecí z mojej kariéry, ktoré by stáli za to si pozrieť, už nikdy nikto v živote neuvidí. Ja ich však nosím so sebou, a tí, čo boli pri tom, to vedia,“ podčiarkol.
Nikdy hráča neponíži
V súčasnosti je v Nižnom Tvarožci kapitán aj tréner. „Už mám svoj vek na to, aby som niekoho aj učil,“ myslí si.
„Mal som dobrých, ľudských trénerov, aj také sekery. Snažím sa to brať tak, že aj keď hráč robí chyby, ale vidím na ňom, že sa chce zlepšovať, neškatuľkujem ho, ako mňa zaškatuľkovali nemenovaní ľudia. Aj keď jeden-dva zápasy mu nevyjdú, stále hovorím: pôjdeš tam, raz to zlomíš,“ vravel o svojom trénerskom prístupe.
„Viem byť ako tréner aj zlý, ale nikdy hráča neponížim. Zažil som, že niektorí tréneri boli schopní povedať na hráča, že je odpad. U mňa to neprichádza do úvahy,“ zdôraznil.
Spoluhráčom a zároveň zverencom sa snaží byť otcom aj kamarátov. Základ je, aby bola dobrá partia. „Pokiaľ hráč príde do kabíny a povie si, už nech to mám za sebou, nechcem toho somára počúvať, tak už je zle. Hráč sa musí na zápas tešiť,“ vyzdvihol Stanislav Bomba.
