Radványi: Kabína je svätá, atmosféra uvoľnená a hráči pred zápasom v tranze

Na treťom mieste II. ligy je po jesennej časti KFC Komárno. Nazbieral 37 bodov, čo je iba o bod menej, ako v celej minulej sezóne. O postupe sa síce na juhu Slovenska nahlas nehovorí, no Komárňania svoju kvalitu potvrdili aj tým, že v Slovnaft Cupe vyradili dvoch fortunaligistov: DAC i Michalovce. Sezónu pre Sportnet zhodnotil tréner MIKULÁŠ RADVÁNYI.

Prekonali jesenné výkony mužstva vaše očakávania?

Jednoznačne. Pred sezónou sme si dali cieľ, aby sme skončili do šiesteho miesta. Momentálne sme tretí, zo sedemnástich zápasov sme vyhrali jedenásť, štyrikrát sme remizovali a iba dvakrát sme prehrali.

Naša ofenzíva patrí k najlepším v súťaži a dobre sme obstáli aj z hľadiska inkasovaných gólov. Navyše sme hrali aj pekný futbal, takže som určite spokojný.

V ktorom stretnutí podali vaši hráči najlepší výkon a s ktorým zápasom ste boli nespokojný?

Nič nám nevychádzalo v Banskej Bystrici, kde sme prehrali 0:2, ale aj také zápasy patria k futbalu. Najlepší výkon sme podali v Podbrezovej, po šesťdesiatich minútach sme vyhrávali už 3:0, trafili sme žrď a mali sme ďalšie šance. Síce súper ešte znížil, ale zápas bol už rozhodnutý, vyhrali sme 3:2.

Dobre sme hrali aj doma so Skalicou. Stretnutia so súpermi ako Trebišov či Púchov ani nechcem spomínať, lebo sme ich s prehľadom zvládli. Pre trénera je vždy skvelý pocit, keď vidí, s akou ľahkosťou zvláda jeho tím tieto prekážky.

Čomu vďačí Komárno za tieto dobré výsledky a výbornú atmosféru v mužstve?

Som už dosť skúsený tréner na to, aby som vedel, že kabína je svätá. Vždy som sa usiloval o dobrú symbiózu medzi trénerom a hráčmi, trénerom a vedením klubu aj medzi hráčmi a vedením klubu.

V Komárne táto symbióza funguje vynikajúco, kabína drží spolu, chlapci bojujú na ihrisku jeden za druhého.

Veľa času sme venovali aj tomu, aby si hráči osvojili, čo majú robiť, ak máme loptu a čo vtedy, keď loptu má súper. Myslím si, že toto všetko teraz prináša výsledky.

KFC prehral v jesennej časti iba dvakrát, v piatom kole v Humennom a v siedmom kole v Banskej Bystrici. Odvtedy ťaháte sériu dvanásť súťažných stretnutí bez prehry.

Na začiatku sezóny sme ešte hľadali ideálnu zostavu. V lete prišlo desať nových hráčov, nebolo ľahké nájsť ideálnu základnú jedenástku.

Po prvom stretnutí sa zranil Tamás Németh, čo bol tiež problém. V zápase proti Skalici sme však už našli tú správnu základnú jedenástku. A nie iba jedenástku – veď pohárové zápasy ukázali, že sa môžeme spoliehať aj na tých futbalistov, ktorí sedia na lavičke. V pohári som dal príležitosť piatim-šiestim hráčom, ktorí predtým hrávali menej a dokázali svoju kvalitu.

V mužstve vznikla zdravá konkurencia a to bolo cítiť aj na každom tréningu.

Bolo trochu paradoxné, že v pohárových zápasoch s Dunajskou Stredou a Michalovcami ste to boli vy, druholigista, čo šetril hráčov zo základnej zostavy a dal príležitosť náhradníkom. Zvyčajne to býva opačne. Ako to vnímate?

Aj to je dôkazom toho, že mám k dispozícii široký káder a aj na lavičke mám kvalitných futbalistov.

Práve proti takýmto silným súperom, ako sú DAC a Michalovce, som ich mohol trochu otestovať a vidieť ich kvalitu. Som rád, že ukázali mne aj sebe, že sa na nich dá spoľahnúť.

Vždy je lepšie hrať proti klubu z najvyššej súťaže ako proti štvrtoligistovi a tieto zápasy boli pre nás zážitkom.

Na začiatku sezóny ste asi nečakali, že v Slovnaft Cup budete v hre ešte aj na jar. Akú dôležitosť má pre vás táto súťaž?

Osemfinále bude určite bonus. Ako som vravel už aj po zápase s Michalovcami, túžili sme po tom, aby sme do Komárna priviezli ligový klub. Obzvlášť DAC, silný klub regiónu. Náš vzájomný súboj bol ozajstným futbalovým sviatkom, navyše sme ich dokázali zdolať.

Ďalší zápas s ligovým tímom bude ďalšou čerešničkou na torte pre našich hráčov.

Počas jesene ste zdolali dva také tímy, kde ste v minulosti pôsobili: okrem Dunajskej Stredy aj Podbrezovú, ktorú ste trénovali na jar. Uvedomovali ste si pikantériu týchto súbojov, bola to extra motivácia pre vás?

Vždy je zvláštny pocit hrať proti svojmu bývalému tímu. S Podbrezovou sme hrali v septembri a pritom pred dvoma-tromi mesiacmi som ešte tých hráčov trénoval. Pre mňa bola určitá výhoda, že som hráčov poznal do detailov. Myslím si, že sme sa na nich takticky výborne pripravili a to sa ukázalo aj na ihrisku.

V DAC som bol už dávno, ale žijem pri Dunajskej Strede, som odchovanec klubu, takže to bude pre mňa vždy špecifické. Som len rád, že tieto dva zápasy nám vyšli.

Po víťazstve nad DAC ste si však neodpustili poznámku, že ste vyradili najsilnejšiu Dunajskú Stredu všetkých čias, narážajúc na slová športového riaditeľa Jana Van Daeleho, ktorý tvrdil, že tím to Žitného ostrova má teraz najsilnejší káder v histórii.

Nemám rád, keď niekto, kto pred desiatimi rokmi ešte ani nevedel, že DAC existuje, hovorí takéto sprostosti. Lebo to je sprostosť.

Čo si mal pomyslieť taký Ján Kapko, Peter Fieber, Rudolf Pavlík, Dušan Liba, Tibor Mičinec, Ďuso Šimon?! Veď oni hrali proti Bayernu Mníchov a podávali výborné výkony vo federálnej lige!

Mohol povedať, že ide o najsilnejší káder v poslednom období, ale nie v histórii klubu. Rozprával som sa o tom s viacerými bývalými hráčmi Dunajskej Stredy a všetci so mnou súhlasili.

Kto boli podľa vás najdôležitejší hráči Komárna v jesennej časti?

Základom všetkého je výborný kolektív. Nejde iba o desať-jedenásť hráčov. Kolektív tvorí sedemnásť-osemnásť futbalistov. Je to skvelý tím.

Samozrejme, niektorí z nich vynikli ešte viac: Kristóf Domonkos dal osem gólov a mal osem či deväť asistencií. V obrane boli stabilní Péter Varga a Ladislav Szőcs, v strede poľa Martin Šimko s Domonkosom, vpredu Gábor Tóth. Veľmi dobré výkony podávali aj Šimon Šmehyl či Patrik Šurnovský. Celkovo ako tím sme boli veľmi dobrí.

Hovorí sa v Komárne o postupe? V jednom rozhovore ste sa vyjadrili, že nemáte ešte káder na najvyššiu súťaž, ale ten nemal ani Liptovský Mikuláš a predsa postúpil.

Nechcem svojich hráčov dostať pod zbytočný tlak. Dlhé roky som trénoval v prvej lige, viem, akú má kvalitu a viem aj to, akých mám hráčov. Aj v minulosti však už postúpili tímy, od ktorých sa to vtedy nečakalo, nie iba Liptovský Mikuláš, ale trebárs Sereď či Pohronie.

O postupe nehovoríme, ideme od zápasu k zápasu. Veľmi ma teší, že s blížiacim sa zápasom moji hráči sú už akoby v tranze, tešia sa naň. Pre trénera je skvelý pocit, keď vidí, že hráči nemajú strach z nasledujúceho zápasu, ale nevedia sa dočkať soboty, aby mohli nastúpiť.

Uvidíme, na čo náš výkon bude v jarnej časti stačiť. Jedno je však isté: ak komárňanský štvorkajak je v nejakých pretekoch vpredu, nikto im nepovie, teraz nevyhrajte. Ak budeme mať možnosť vyhrať druhú ligu, určite sa tej šance chopíme, ale nie je to prvoradý cieľ.

Pre pandémiu bola situácia s divákmi rôzna, ale predsa, začína Komárno žiť futbalom? Máte nejakú odozvu od fanúšikov?

Samozrejme, keď mužstvo ťahá dvanásťzápasovú šnúru bez prehry, tak je atmosféra v celom klube a okolo futbalu uvoľnená a pozitívna. Verím tomu, že raz aj v Komárne bude podobná atmosféra, ako v Dunajskej Strede. Futbal sa hrá pre divákov a nie je jedno, či hráš pred dvesto alebo dvetisíc ľuďmi. Doma sa nám darilo, z desiatich zápasov sme osemkrát vyhrali a dvakrát remizovali.

Čo bude podľa vás na jar rozhodovať a koho považujete za najväčších favoritov na postup?

Stále tvrdím, že tabuľka nikdy neklame. Tímy prvej šestky budú v hre aj na jar. Možno by som už tam nezarátal Humenné.

Za dve najsilnejšie mužstvá považujem Podbrezovú a Košice. Košice sú síce momentálne iba na šiestom mieste, ale majú jeden z najlepších a najskúsenejších kádrov.

Čo sa týka Podbrezovej, vlani som tam išiel s tým zámerom, aby som s nimi v tejto sezóne postúpil. Videl som v mužstve potenciál, je to výborný tím.

Samozrejme, je tam aj Banská Bystrica, Skalica i my. Myslím si, že sme ukázali, že tam nie sme náhodou.

Vzájomné zápasy na jar o mnohom rozhodnú. Som rád, že s Banskou Bystricou i s Podbrezovou budeme hrať doma.