Nevídaný skok, Košice podpísali hráča zo štvrtej ligy. Tréner bol zo mňa prekvapený, prezradil

Ešte na jeseň hral štvrtú ligu za amatérsky tím MFK Rožňava, od jari však oblieka dres FC Košice.

MICHAL DOMIK (21) mal ísť do metropoly východu len na krátku skúšku, v zimnej príprave však zaujal natoľko, že si ho Košičania rozhodli ponechať.

Samotný hráč je zo svojho prestupu nadšený. O svojej neobyčajnej futbalovej ceste porozprával v rozhovore pre Sportnet.

Uspeli ste na skúške v FC Košice a prestúpili ste do tímu z Niké ligy. Aké pocity prežívate?

Je to neopísateľný pocit. Nestáva sa každý deň, aby hráč z regionálnej súťaže podpísal zmluvu s profesionálnym mužstvom z najvyššej ligy. Sú to pocity radosti, ale uvedomujem si, že to najťažšie mám pred sebou.

Čo vám povedali rodina, priatelia? Rodičia sú na vás veľmi hrdí.

Volalo a písalo mi nespočetne veľa ľudí, najmä z môjho futbalového života. V novom klube mi prajú veľa úspechov.

Rodičia, ale aj moje sestry, sú samozrejme hnací motor, bez ktorého by som to nedokázal. Podporovali ma pri každom mojom rozhodnutí a keď počuli správu o mojom prestupe, boli dojatí a hrdí.

Touto cestou by som sa im chcel poďakovať za všetok ich čas a obetavosť.

Kedy vám prišla pozvánka do tímu FC Košice. Prekvapila vás? Čo vám prebehlo hlavou?

Pozvánka prišla tesne po novom roku, keď som bol na výlete v Londýne. Volal mi generálny manažér Pavol Turczyk, že sa mám pripojiť k mužstvu do prípravy.

Keďže som bol v čase začiatku prípravy odcestovaný, prišlo mi, že mrhám svojou jedinou šancou a nemusí to dobre dopadnúť. Dohodli sme sa však, že sa k tímu pripojím o tri dni neskôr, keď sa vrátim.

Bolo to určite prekvapenie, že si na mňa spomenuli, za čo som nesmierne vďačný.

Ako prebiehali prvé tréningy? Bol to pre vás veľký šok?

Musím priznať, že pred prvým tréningom som bol trocha rozladený. Nevedel som si predstaviť na akej fyzickej a psychickej úrovni sú profesionálni hráči.

Po prvom tréningu si ma zavolal pán tréner a pochválil ma, ako som pripravený a že je zvedavý, či to zopakujem aj na druhý deň. Každý ďalší deň, ktorý som od trénera dostal, som vnímal ako šancu dokázať moje futbalové schopnosti.

Boli aj chvíle, keď ste to chceli zabaliť a vrátiť sa do štvrtoligovej Rožňavy?

Budem úprimný, boli. Odkedy hrám futbal, nikdy som nesedel na lavičke. Či to bolo v Rožňave, Poprade, Trnave aj za dorast v FC Košice, vždy som hral v základe. Momentálne s týmto trochu bojujem, ale zároveň som si vedomý, že si budem musieť na moju chvíľu počkať.

V doraste ste hrali za Trnavu, Poprad či Košice. Prečo ste vlastne išli hrať štvrtú ligu?

Ja som išiel do Rožňavy hrať piatu ligu, z ktorej sme postúpili do štvrtej. Aj keď to znie neuveriteľne, v Rožňave som naďalej futbalovo rástol. Každý deň som mal k dispozícii futbalové ihrisko a kondičných trénerov, ktorí ma pripravovali na úroveň vyšších líg.

Čo vám na vaše angažmán povedali dnes už bývalí spoluhráči z Rožňavy?

Priali mi to spoluhráči, tréneri, vedenie, fanúšikovia, proste všetci. V priebehu skúšky som neraz dostal správu, ako mi veria a držia palce, takže som rád, že za mnou stáli a mohol som sa im takto odvďačiť.

Ako ste zapadli do tímu Košíc? S kým si dobre rozumiete? Kto vám v začiatkoch pomohol najviac?

Zo začiatku som sa bavil len s hráčmi, ktorých som poznal už z minulého pôsobenia v FC. Postupom času si však chalani na mňa zvykli, takže to bolo oveľa lepšie.

Najviac mi pomáhal Miroslav Sovič ml., ktorý mi ukázal, ako veci fungujú, za čo som mu veľmi vďačný.

Samozrejme mi pomáhajú všetci, aby som sa cítil čo najlepšie, za čo im patrí veľká vďaka.

V príprave ste odohrali tri zápasy, predstavili ste sa proti Slávii TU Košice, Starej Ľubovni a v maďarskej Nyíregyháze. Ako ste si stretnutia užili? Ste so svojimi výkonmi spokojný?

Je to niečo úplne iné a neporovnateľné s futbalom z nižšej ligy. Stále mám na čom pracovať, no všeobecne som bol so svojimi výkonmi spokojný.

Čo vám na vaše vystúpenia povedal tréner FC Košice Roman Skuhravý?

Dovolím si povedať, že bol milo prekvapený. Nečakal, že chlapec zo štvrtej ligy môže držať tempo s profesionálmi. Častokrát sme sa rozprávali o zdravotnom stave, psychickom a veľmi mi pomohol aj po taktickej stránke. Aby som sa čo najrýchlejšie adaptoval do mužstva, za čo mu veľmi pekne ďakujem.

Aké sú vaše ambície v jarnej časti súťaže? Je možné, že dostanete minúty v Niké lige?

Momentálne chcem zbierať skúsenosti a posunúť sa ďalej, či už ako osoba alebo futbalista.

Všetko je možné, ale nechcem nič predbiehať. Všetko je na trénerovi, či mi dá šancu naskočiť do ligového zápasu. Viem, že urobím všetko, aby som si tú šancu zaslúžil a vybojoval si ju.

Stále ste mladý hráč. Aké sú vaše futbalové ciele? Snívate aj o niektorej z popredných líg?

Ciele a sny máme určite všetci. Ja sa ale momentálne sústredím na to, čo je aktuálne, a to je štart v ligovom zápase. To je momentálne môj cieľ.

Čo ste pripravený urobiť pre splnenie vašich ambícií?

Všetko, čo mi moja hlava a telo dovolia. Treba tomu obetovať väčšinu svojho voľného času a verím, že výsledky sa dostavia. Momentálne som na tom zdravotne aj psychicky dobre, takže dám zo seba všetko, aby som sa dostal tam, kde chcem byť.

Prestúpili ste zo štvrtej do Niké ligy. Aký je váš recept na úspech? Čo by ste poradili ostatných futbalistom, ktorí hrajú nižšie súťaže a chcú sa presadiť v profesionálnom futbale?

Chcel by som odkázať všetkým mladým hráčom, ktorí uvažujú o skončení s futbalom v pätnástom až dvadsiatompiatom roku života. Nikdy nie je neskoro sa niekde posunúť a dokázať niečo viac. Je jedno, či hrá človek štvrtú, piatu alebo šiestu ligu, so správnym prístupom a dobrou hlavou nikdy nie je neskoro.

Tak, ako mne bol vzorom Jamie Vardy, dúfam, že ja budem vzor pre mladšie generácie, ktoré uvažujú o tom, že skončia s futbalom len preto, že nehrajú niekde vyššie.

Treba na sebe tvrdo pracovať, veriť si a čakať na svoju šancu, ktorá určite príde. A potom sa jej treba chytiť sa využiť ju.

Úplne na záver by som sa chcel poďakovať mojej rodine, ktorá za mnou stála a všetkým, ktorí ma podporovali.

Veľké ďakujem patrí všetkým mládežníckym trénerom a trénerom z MFK Rožňava, FK Poprad, Spartak Trnava a FC Košice za to, že mi pomohli v mojej futbalovej kariére. Ďakujem.