Prezident regionálneho zväzu vraj čakal s pohárom pre majstra na polceste medzi rivalmi

BELUŠA. V najsilnejšej tretej lige Západ tvrdia muziku na najvyšších priečkach tímy z Považia. Do druholigovej spoločnosti smeruje jesenný suverén Považská Bystrica, no a vicemajstrovská pozícia patrí po prvej polovici 18-člennej súťaže futbalistom tretej najväčšej obce na Slovensku z Beluše.

„Zdravý“ obecný klub si za ostatné roky vybudoval povesť silnej treťoligovej značky a v najvyššej regionálnej súťaži obhajuje striebro z minulej „polovičnej“ sezóny.

Jesenná tabuľka jasne ukazuje, že úspešne, veď Beluša figuruje na druhom mieste a to má ešte domáci zápas 13. kola s trinástym Imeľom k dobru.

Lákavú druholigovú návnadu drží pevne prvá Považská Bystrica, no v tejto – reorganizačnej – sezóne bude v odvetách stále o čo hrať aj na ďalších priečkach a v jarnej časti sa pôjde na ostrie noža pomaly v každom stretnutí.

Mimochodom, Beluša mala možnosť vyskúšať si celoštátnu druhú ligu len nedávno. Jej futbalisti totiž vyhrali tretiu ligu Západ pred dva a pol rokom, keď v poslednom zápase sezóny 2018/19 vyhrali v sobotu 8. Júna 2019 ešte ako TJ KOVO Beluša doma nad Galantou 3:0 a 350 prítomných divákov si užilo oslavy titulu majstra najvyššej regionálnej súťaže na západnom Slovensku. Len oči pre plač vtedy zostali okresnému mestu Púchov, ktoré skončilo s dvojbodovou stratou nakoniec druhé.

V poslednom kole sa vtedy čakalo už len nato, či Belušania s tesným náskokom dokážu víťazstvom nad Galantou definitívne odraziť atak Púchova, ktorý hral doma v rovnakom čase s Vrábľami (3:2).

Napätie sa dalo krájať a na Považí sa dodnes traduje, že samotný prezident Západoslovenského futbalového zväzu Ladislav Gádoši čakal s pohárom pre majstra - aby nevzniklo najmenšie „podozrenie“ - radšej na polceste medzi Belušou a osem kilometrov vzdialeným Púchovom v Dolných Kočkovciach...

Možnosť vstúpiť do druholigovej súťaže však Beluša vtedy nevyužila kvôli potrebe dobudovať štadiónik a splniť požiadavky druhej ligy. Ako nám však ešte prezident klubu Ján Bakoš povedal, na splnení spomínaných požiadaviek SFZ už v šesťtisícovej obci pracujú a do dvoch rokov vraj môžeme čakať aj vážnejší útok na prienik do celoštátnej súťaže. „Druhú ligu sme mohli hrať v Púchove či Dubnici, my ju ale chceme hrať pre našich divákov v obci,“ povedal jasne Bakoš.

„V lete som prichádzal k mužstvu, ktoré hralo do posledného kola o prvé miesto. Menil som teda úspešného trénera a preto boli očakávania naozaj veľké,“ hovorí tréner FK Beluša MILOŠ PÚČEK, ktorý vystriedal strojcu veľkých úspechov 70-ročného klubu Dušana Kramlíka.

Beluša si vybudovala povesť uznávaného treťoligového mužstva. V lete ste prevzali tím úradujúceho vicemajstra, necítili ste privysoké očakávania okolia?

Ako tréner som prišiel naozaj do fungujúceho klubu, ktorý končil skrátenú sezónu 2020/2021 do posledného kola bojom o prvé miesto. Teda vo futbalovom prostredí neštandardná situácia, keď došlo k výmene trénera aj po vydarenej sezóne. Preto moje etablovanie bolo náročnejšie a pravdaže okolie očakávalo pokračovanie dobrých výsledkov.

V silnej súťaži ste na polceste doviedli mužstvo k vynikajúcemu druhému miestu. Aký máte z toho pocit?

Nie som úplne spokojný. Myslím, že z jesennej časti sme mohli vydolovať viac bodov. V zápasoch, ktoré sme prehrali sme si nezaslúžili prehrať ani v jednom a v remízových zápasoch okrem Partizánskeho, sme o výhru prišli v záveroch a tak trochu kurióznymi gólmi. Ale na druhú stranu musím povedať, že niektoré zápasy sme výsledkovo zvládli, aj keď sme neboli lepší. Mrzí ma najviac záver jesennej časti, ktorý celkovo dobrý pocit čiastočne narušil.

V prvých piatich zápasoch získala Beluša 12 z 15 možných bodov. Neuspeli ste iba v Novom Meste (1:0), ako mrzela táto prehra?

Bol to môj prvý zápas vonku pri kormidle a ešte som dopodrobna ani nepoznal silu mužstva. Pravdaže strata mrzela, no aj tento zápas mi pomohol mužstvo spoznať lepšie. Zápas sme si vyhodnotili a zistili, že sme urobili nejaké chyby. Správne sme ale následne zareagovali v nasledujúcich stretnutiach.

V piatom kole ste doma pred peknou diváckou návštevou iba remizovali s Kalnou (1:1) a v siedmom aj s Malženicami (3:3). Sú to vaši rivali z čela tabuľky, to museli byť „ostré“ zápasy...

Áno, zápasy to boli náročné, ale také sme mali v jesennej časti skoro všetky. V týchto sme remizovali a oba stratili v poslednej desaťminútovke po góloch, ktoré boli smolné. Tieto domáce straty naozaj mrzeli, no o to viac motivovali k tomu, aby sme stratené body získali u ďalších súperov.

V strede jesene ste dokázali triumfovať v blízkych Lednických Rovniach (1:0) a vzápätí aj na juhu v Nových Zámkoch (2:1), kde mužstvo otočilo nepriaznivý stav dvoma gólmi Hrenáka. Ktorý zápas bol ťažší?

Oba boli ťažké, veď sme v nich uspeli len o gól, no oba mali svoje špecifiká. V Lednických Rovniach to bolo susedské derby s veľkými očakávaniami. Beluši sa totiž v konfrontácii s týmto súperom doposiaľ príliš nedarilo, navyše, išlo o môj bývalý klub. Takéto derby nemá favorita a tak tomu bolo aj teraz. O víťazstve rozhodol utešený gól Gašpara zo strednej vzdialenosti. Zápas v Nových Zámkoch mal iný priebeh, prehrávali sme od začiatku 1:0. Potom sa nám podarilo otočiť dvoma gólmi Hrenáka, ďalšie jeho šance pritom zostali nevyužité. Svoje šance mali ale aj domáci, ktoré keby využili, tak by zápas skončil inak. Z horúcej pôdy to boli naozaj ťažko vybojované body.

Marcelovú ste v 11. kole doma zdolali 2:1 v druhopolčasovej početnej nevýhode o vylúčeného Schiszlera. Je kondícia jednou z predností mužstva?

V tomto zápase sa ukázal charakter mužstva. Za stavu 1:0 došlo k vylúčeniu, ktorému sa dalo predísť. Mužstvo však kvôli tejto chybe nerezignovalo, práve naopak, dokázalo pridať aj druhý gól. Po inkasovaní kontaktného gólu si každý siahol na dno svojich síl a zápas sme dotiahli do víťazného konca. Nebolo to len o kondičnej pripravenosti mužstva, ale najmä o jeho mentálnej vyspelosti.

V 12. kole druhá Beluša nestrelila v predposlednom Partizánskom ani gól a odviezla si iba bod. Bol to najslabší výkon mužstva?

Prvopolčasový určite áno. Mysleli sme si, že niektoré veci už budú fungovať automaticky, no vo futbale nič nie je samozrejmé. A keď urazíte futbalovú šťastenu, už sa môžete snažiť koľko chcete, odmenení nebudete. Preto sme sa odmeny v podobe streleného gólu a zisku troch bodov ani nedočkali.

Beluša - ako jediná - držala dlho kontakt so suverénnou Považskou Bystricou. V predposlednom jesennom kole ste ju mali doma a prehrali ste najtesnejšie 1:0. Pripomeňme si, že víťaz súťaže postupuje do celoštátnej druhej ligy. Aký to bol zápas?

Bol to zápas, kedy sme ešte boli v závese vedúcej Považskej Bystrice. Vedeli sme, že súper má skúsené a vyvážené mužstvo a poznali aj jeho prednosti, no i tak sme inkasovali po štandardnej situácii. Dopustili sme sa faulu na vlastnej polovici ihriska, a po priamom voľnom kope z pravej vertikály Demjan hlavou usmernil loptu do siete. Snažili sme sa so zápasom ešte niečo urobiť, vytvorili sme si šance, z ktorých sa dalo skórovať, no súper nás svojimi skúsenosťami držal na dištanc, v závere sme hru úplne otvorili a hostia mohli zápas úplne zavrieť. Podľa priebehu zápasu ako aj zo štatistických údajov by sme si – podľa mňa – bod zaslúžili.

V spomínanom zápase jesene vám dal jediný a rozhodujúci gól v 33. minúte známy Róbert Demjan. Kde sa stala chyba?

Ako som už spomenul, dopustili sme sa faulu v priestore, ktorý nebol nebezpečný a tento súboj sa dal ustáť bez previnenia. Ale v zápasoch je takýchto faulov veľa a dôležité je sa s následnou štandardnou situáciou vysporiadať. Aj v tomto ukázal súper svoju skúsenosť, kedy nie až tak nebezpečnú situáciu dokázal zužitkovať na gól. A práve Robo Demjan skúsenosťami určite disponuje.

Šlágru jesene a považskému derby s lídrom predchádzal istý moment. Len kolo predtým vám totiž kvôli covidu odložili domáci zápas s Imeľom. To muselo zanechať na mužstve stopy...

Covid nám skomplikoval celý záver jesennej časti. Zápas s Imeľom sme museli odložiť, no mrzela aj následná izolácia či karanténa hráčov, pretože vypadli z tréningového procesu. Jednalo sa o týždenný mikrocyklus práve pred zápasom s Považskou Bystricou, takže príprava nebola ideálna. Ale aj súper z Považskej Bystrice mal tie isté problémy, preto výsledok tohto zápasu by som tejto skutočnosti nepripisoval.

Aké zmeny v kádri sa v Beluši chystajú v zime?

Našim prvotným cieľom je káder udržať pokope. Mužstvo máme kvalitatívne aj ľudsky vyskladané tak, aby sme podávali požadované výkony. Nie je ale vylúčené, že ho v zime doplníme nejakým hráčom. Muselo by sa však jednať o futbalistu, ktorý bude prínosom pre kolektív po športovej a aj ľudskej stránke.

V odvetách sa budete určite snažiť udržal na priečkach nad reorganizačnou čiarou, však?

To je náš základný cieľ. Nadstavbovým cieľom bude stratu, ktorú sme si na lídra súťaže v závere jesennej časti „vytvorili“, na jar čo najviac skresali.

Ako by ste zhodnotili káder FK?

Káder vnímam ako vyvážený. Disponuje patričnými skúsenosťami, ale aj mladíckou dravosťou. Máme v kádri hráčov s ligovými skúsenosťami, ale aj hráčov, ktorí sú v začiatkoch seniorského futbalu. Takéto skĺbenie vnímam ako ideálne najmä vtedy, keď sa nikto nad nikým nevyvyšuje.

V tretej lige ste už trénovali Lednické Rovne. Čo vás najviac prekvapilo, zaskočilo, potešilo či sklamalo v tejto polsezóne?

Na tri sezóny v Lednických Rovniach veľmi rád spomínam, pretože to bolo výsledkovo aj osobnostne vydarené obdobie. V jednej sezóne sme obsadili dokonca druhé miesto v tretej lige.

Pokiaľ mám uviesť k tejto jesennej časti môj postreh, bolo badať, že každý si uvedomuje dôležitosť tejto sezóny z hľadiska umiestnenia nad reorganizačnou čiarou. Tlak na konečný výsledok bol badateľný, z čoho pramenila zvýšená zápasová nervozita. Musím ale konštatovať, že kvalita tejto súťaže, ako aj kvalita hráčov pôsobiacich v jednotlivých tímoch je veľmi dobrá. Celkový víťaz sa v druhej lige určite nestratí.